5

74 7 0
                                    

Hneď ako sa ma spýta zamrznem. Neviem koľko tam bude ľudí ani čo za ľudí a čo keď ma zbijú? Okradnú alebo dačo také? Ani neviem ako mu mám odpovedať lebo tak moc chcem ísť s ním a byť s ním ale veľmi sa bojím. 

"Koľko by tam bolo ľudí?" Spýtam sa.

"Nevim, asi dost." Odpovie a ja cítim že sa začínam jemne triasť. 

"Nemáš ráda moc lidí v místnosti?" spýta sa ma akoby mi čítal myšlienky. 

"Nie..., ale ako dlho tam budeš?" Spýtam sa ho.

"Tak 20minut" Odpovie a usmeje sa. 

"Tak čo keby som ťa počkala pred budovou?" Boha dúfam, že ma nevysmeje. Čo keď ani nechce so mnou tráviť čas?

"Jo to je dobrej nápad" Povie a ja zo seba vydýchnem vzduch, ktorý som zadržiavala. 

"Kudy jsi došla?" Spýta sa ma.

"Z prava" Odpoviem a ukážem mu.

"To je dlhší cesta pojď za mnou."

Ideme nejakou cestou a bavíme sa a nebudem klamať mám v sebe nejakí strach, že ma zavedie niekam ale snažím sa ho utláčať. Keď výjdeme z lesa chvíľu kráčame po rovnej ceste pri ktorej je parkovisko. 

"Jo jinak tam mám auto." Ukáže. Je toho na mňa veľmi veľa, zvládnem ísť s ním v aute? Čo keď ma niekam zavedie alebo mi ublíži? Naposledy som bola v aute s otcom, ktorý ma tam zbil a viem, že pre neho to bolo ľahké keďže iba zamkol auto a ja som bola bezbranná.

"Něco jse děje?" Spýta sa ma asi po dvoch minútach čo som zahľadená na auto.

"N-nie v pohode." Odpoviem mu trocha s roztraseným hlasom.

"Bojíš se, že tě někam unesu nebo něco takovího?" Spýta sa ma.

"Neviem" Odpoviem mu jednoducho.

"Už ti to někto někdy udělal?" Spýta sa ma skloní hlavu na mňa aby mi mohol vydiet do tváre.

"Také niečo" Odpoviem mu, nie neuniesol ma v aute nikto ale je to podobné nie?

"Když jse necítiš dobře s tím aby jsme šli autem muzeme jít pjěšky" povie a pohladká mi vlasy. 

"Nie, verím ti" Odpoviem mu, možno klamem. Neviem či mu úplne verím. 

"Dobře tak pojď." Povie a vykročí a ja ho hneď nasledujem. 



Zastav a podaj ruku/m+Where stories live. Discover now