Smoke and Mirrors

•4•

Medzi tými zahnednutými žltými stenami som sa cítila ako ďalší pacient z jej centra. Ale ja som ním nebola - vtedy ešte nie.

Sedela oproti mne, v elegantnom šarlátovom kostýme a pozorovala ma prísnymi zelenými očami spoza strieborných rámov okuliarov.

"Mali by ste nahlásiť každý prehrešok, Karin. Inak sa to dievča nevylieči. Je to len pre jej dobro." karhavo na mňa pozerala riaditeľka centra a podávala mi môj náhrdelník. 

"Ja viem, pani Greenwitchová. Ospravedlňujem sa. Už sa to nestane." snažila som sa o kajúcny výraz, kým som si zapínala retiazku okolo krku. Vôbec ma netrápilo, že jej klamem.

"O tom nepochybujem." milo prikývla, no z tých slov šiel chlad. Zamrazilo ma.

"Je to všetko, čo ste so mnou chceli prebrať?" spýtala som sa, mysliac na jediné - dostať sa preč z jej ponurej kancelárie. 

"Áno. Myslím, že áno. Môžete ísť." kývla súhlasne hlavou. 

"Dobre. Dovidenia. Ďakujem." pomaly som sa zdvihla z kresla.

Ona sledovala každý môj pohyb spoza mohutného stola. Bolo mi to nepríjemné. Akoby sa mi snažila dostať do hlavy. Prepadol ma vtedy pocit, že ani ona nie je úplne normálna.

Už som bola otočená na odchod, keď mi niečo napadlo.

"Pani Greenwitchová... smiem sa spýtať..." začala som, otočená chrbtom k nej. 

"Pýtaj sa." pokynula mi, no ja som zaváhala, kým som pokračovala. 

"Kto je ten chalan s čiernymi očami? Ten... čo vôbec nerozpráva." vyslovila som svoju otázku a v miestnosti nastalo ticho. Bolo možné počuť padnúť špendlík na zem.

Otočila som sa tvárou k riaditeľke. Jej prísne črty tváre ešte viac stvrdli, no v očiach sa jej leskli slzy. Nechápala som to. 

"Kto je to?" spýtala som sa znovu. 

"Karin... choďte preč." vydýchla.

"Ale-"

"Von! Okamžite!" ukázala štíhlym prstom na dvere, hlas sa jej triasol aj napriek snahe zakryť to.

Otvorila som na protest ústa, no nevyšiel z nich žiadny zvuk. Vtom som pohľadom zavadila o fotografiu na stole. Riaditeľka to spozorovala a okamžite otočila fotografiu obrazom nadol.

No aj tých päť sekúnd stačilo na to, aby som rozoznala riaditeľku s malým dieťaťom na rukách. Nemohlo mať viac ako tri roky.

A malo oči čierne ako noc.

Ten chalan z temnoty... bol riaditeľkin syn.