2. Diablova krv: Tajomná túžba [Dokončené]

1. Morské panny

Vždy som chcela cítiť lásku ale morské panny lásku nepoznajú.

Morské panny sú len ženy. Nájdete medzi nami len jedného muža. Môjho otca. Sme hrdé a každá z nás je veľmi feministická.

Odjakživa nám je nútení názor, že muži sú dobrí len na jednu vec.

Oplodnenie.

Každá z nás, ktorá dovŕši dvadsať rokov, musí splniť svoju úlohu. Za mesačného svitu v najteplejší deň v roku, sa každá dvadsať ročná panna vyberie do otvoreného oceánu, na lov.

Nájdu loď s posádkou plnou mužov a pomocou ich hlasu, ich zvedú. Hlas morskej panny v podobe spevu je pre mužov neodoľatelný. Každý chlap, keď započuje spev, stratí hlavu. Nie je schopní odolať a ani rozmýšľať.

Chlapi sami skočia do vody a doplávajú k morskej panne, ktorá si ho vybrala. Keď sa začne párenie, zjavia sa nám nohy ale iba na pár minút. Muž oplodní pannu a ona ho zabije. Vtiahne ho do vody tak hlboko, že nie je možné aby prežil. S posledným bozkom, ktorý muž dostane, panna vysaje jeho dušu a telo nechá plávať v hlbinách ocánu.

Až potom, sa môže vrátiť domov za ostatními.

Ja som mala dvadsať pre dvoma rokmi a z nejakého dôvodu, ma otec nikdy nechcel pustiť na lov. Nie, že by mi to vadilo, som šťastná, že nič také nemusím spraviť, pretože mi to je proti srsti. Chcem spoznať mužské pohlavie, lásku a tú slasť, o ktorej mi rozprávala babka predtým, než zmizla.

Môj otec. Môj otec je kráľ morských pannien. Volá sa Neptún ale na zemi ho poznajú ako Tritóna. Už pred stáročiami, sa o nás začali šíriť rôzne bájky, rozprávky a príbehy.

Niektorí nás mali za nádherné milujúce ženy a iný za chladnokrvé zabické monštrá.

Čo je pravda?

Oboje.

Morské panny boli nádherné a neodolaľné ale chladnokrvné. Vedeli sme odolať túžbe zabiť. Nebolo to ťažké ale ak sme chceli zabiť, zabili sme bez mihnutia oka. Bez jedinej výčitky.

Život, ktorý za mňa určil otec, sa mi nepáčil. Nechcela som ho. Dokonca som plánovala útek ale niečo sa pokazilo. Môj otec ma začal strážiť presne pred rokom ako oko v hlave. Nespúšťal ma z očí a všade somnou niekto usel ísť. Neviem, či tušil, čo plánujem ale plán na útek viac nepripadal do úvahy.

Raz som započula, ako otec vraví, že už to začalo a ak je ho úvaha správna, musí ma ukryť. Neviem, čo to znamenalo a nikdy som sa viac nedozvedela.

Moja matka sa na mňa pozerá veľmi zvláštne. Sleduje ma, keď sme v rovnakej miestnosti a veľakrát vyzerá, že mi chce niečo povedať ale nikdy nepovie ani slovo.

Plávala som po chodbách nášho zámku. Bol hlboko pod vodou v oceáne, strážený rôznymi vodnými vírmi. Môj otec ovládal element vody a ja tiež. Vodné víri boli niečo ako obrana proti nepriateľom.

Moje vlasy boli krvavo červené a až po pás. Rovnako tak aj moja plutva. Na prsiach som mala morské hviezdice so šupín rovnakej farby.

,,Zajtra pre ňu príde a odnesie ju do bezpečia." Započula som otca.

,,Neptún, nie som si istá, či to pre ňu je bezpečné a neviem, či to je správne. Nemali by sme to robiť. Osudu sa nevyhne nikto. Pokiaľ máš pravdu a je to jej osud, nemali by sme jej v tom brániť." Povedala matka.

,,Nebudem sa vzpierať rozkazom najvyššieho, drahá." Vzdychol otec.

Niekto ma zozadu chytiť a dal mi ruku na ústa. V prvom momente som sa zľakla a rozmýšlala nad útokom.

,,Pššššt." Zašepkala mi žena do ucha. Bola to moja mladšia sestra.

Potiahla ma do podzemných vôd a tam ma pustila.

,,Vieš, že je nebezpečné špehovať rodičov, Naia." Šepla.

,,Viem." Prikývla som ,,ale už to nemôžem vydržať. Obaja niečo taja. Strážia ma už rok a nechcú ma nikam pustiť. V minulosti som sa aspoň z diaľky mohla pozerať na lov a teraz nemôžem opustiť zámok."

,,Počula som, že boj o rovnováhu sa začal. Vraj diablov prvý potomok, čaká dieťa." Prezradila ,,ale rovnako tak čaká dieťa aj bohov potomok."

,,Takže rovnováha stále pretrváva." Doplnila som.

,,Zatiaľ áno." Vzdychla ,,otec si myslí, že ty máš byť milovanou druhého diablovho dieťaťa."

,,Náš otec na lásku neverí." Odfrkla som.

Nemôžem povedať, že myšlienka, byť láskou diablovho dieťaťa ma nedesila, pretože by som klamala. Lenže prekvapivo, som cítila vzrušenie a túžbu.

,,Mala by si ísť do izby. Dobre vieš, aký je otec, keď po západe slnka nie sme v izbách." Usmiala sa.

,,Čo sa má diať zajtra?"Odignorovala som jej poznámku.

,,Máme sa stretnúť na ostrove čistoty s anjelmi. Vezmú ťa do neba aby si bola v bezpečí pred zlom." Odpovedala a nečakala na moju reakciu.

Odišla.

Prekvapená som sa zostala vznášať v podzemných vodách. Nechcem tam ísť. Preplávala som k sebe do izby a zatvorila dvere. V hlave som mala jedinú myšlienku.

Útek.

Otec sa často rozprával o tom aký je Boj. Vedel to. Vedel, že ak Boha niečo napadne, musí byť po jeho. Bola som vydesená. Desilo ma, čo somnou bude, ak ma vezme preč.