2. Diablova krv: Tajomná túžba [Dokončené]

14. Milujem ťa

Naia

To dieťa bolo nádherné. Nemohla som z neho odtrhnúť oči a neustále som ho pestovala. Nikdy som si nemyslela, že mám v sebe také tie materinské pudy. Nikdy som ich nemala. Ani u nás v oceáne a ani tu na pevnine.

Mikayla na mňa zvláštne pozrela a usmiala sa. Pomaly si vzala jej syna a šepla mi pritom jednu vec ,,Vravela som ti, že sa to stane každému a teraz si na rade ty."

,,Veď už sa stalo, Mikayla. Som kráľovná víľ a elfov. So Saliorom sme sa spojili už pred mesiacom." Odvetila som jej.

,,Ale ja hovorím o dieťati, čo máš v sebe." Pozrela mi na brucho a s úsmevom sa otočila.

,,Čo?" Šepla som a zťažka preglgla.

Hrdo som sa vystrela a tvárila sa, že o ničom neviem. Za žiadnych okolností sa teraz nemôžem pozrieť na Saliora.

Stála som s Artemis a rozprávali sme sa o obyčajných veciach. Už som potrebovala ísť na čerstvý vzduch a byť chvíľu sama s novinkou, ktorú som sa práve dozvedela.

,,O chvíľu prídem." Usmiala som sa a vyšla z izby.

Prechádzala som po hrade, až som vyšla na nádvorie a išla do lesa. Sadla som si na kameň, kde som sa predtým rozprávala s Mikaylou a zhlboka sa nadýchla.

,,Čo sa deje?" Započula som za sebou.

Salior.

,,Nič. Stále sa na teba nechcem ani pozrieť." Hrdo som odvrátila hlavu.

,,Ale no tak." Zasmial sa ,,si nádherná."

,,Choď radšej oslavovať." Otočila som sa mu chrbtom.

,,Pôjdem ale s tebou." Priblížil sa ku mne.

,,Potom tam prídem." Odvetila som.

,,Nie." Posadil sa vedľa mňa ,,budeme oslavovať spolu."

,,Nerozkazuj mi, Salior. Hnevám sa na teba." Zamračila som sa.

,,Prepáč." Povedal ,,nechcem aby si bola nahnevaná."

Zdvihla som hlavu a pozrela naňho ,,prečo?"

,,Nemal som tam ísť nahý. V tom momente ma to nenapadlo." Povedal potichu.

,,Mikayla mi niečo povedala." Šepla som.

,,Čo ti povedala?" Pozrel na mňa s miernou nervozitou.

,,Povedala, že som tehotná." Pozrela som na Saliora so strachom.

,,Mne to povedal Cassian." Priznal.

,,Myslíš, že to je pravda?" Spýtala som sa.

,,Poznám spôsob ako to zistiť." Usmial sa.

,,Aký?" Zvedavo som naňho pozrela.

,,Keď prídeme domov, napustím ti vaňu a dám ti do nej víly prach." Šepol a prisunul si ma bližšie ,,Ak sa rozžiari, si tehotná a ak nie, nie si." Vysvetlil.

,,A čo si želáš ty?" Pozrela som sa na Saliora.

,,Ak by sa ma spýtal túto otázku niekto predtým ako som ťa spoznal, vysmial by som ho." Pobozkal mi čelo ,,ale teraz nemyslím na nič iné ako na malý mix nás oboch."

,,Naozaj?" Zdvihla som obočie.

,,Nikdy by som ťa neklamal." Šepol a pobozkal ma.

Po dlhšej chvíli strávenej osamote, sme sa vrátili do hradu a pokračovali v rozhovoroch a v pestovaní malého Christophera.

Domov sme sa vrátili až o niekoľko hodín neskôr, keď už zapadalo slnko. Salior otvoril dvere do našej spálni a obaja sme vošli.

,,Tak poď." Vtiahol ma do náručia a prešiel somnou do kúpeľni.

Nečakal ani sekundu a začal napúšťať teplú vaňu. Vystrel pred seba ruku a začal si žmoliť prsty. V sekunde z nich začal vychádzať víly prach a padal rovno do vane.

Salior sa otočil mojim smerom a vykročil ku mne. Zastavil tesne predomnou a pomaly mi vyzliekol šaty.

,,Pripravená?" Šepol.

,,Nechceš tam ísť somnou?" Spýtala som sa nervózne.

,,Pridám sa k tebe." Šepol a jemne ma pobozkal.

S hlbokým nádychom som vkročila do vane a sadla si tam.

,,Musíš sa celá ponoriť." Hľadel na mňa.

Ponorila som sa a otvorila oči. Každý jeden kúsok z vílieho prachu, čo plával vo vode sa rozžiaril. Vypúlila som oči a vynorila sa. So Saliorom sme sa na seba pozerali a v miestnosti zavládlo ticho.

,,Čakáš dieťa." Vzdychol.

,,Čakám dieťa." Zopakovala som.

Salior si kľakol na kolená ,,milujem ťa."

Moje vlastné telo ma zradilo. Nerozumela som. Nevedela som od Saliora odtrhnúť oči. Nikdy som si nemyslela, že niekto mi povie tie slová. A hlavne nie Salior.

Salior bol vždy hrdý a jeho správanie boli viac než kráľovské. Vždy si užíval to, kým je a bolo mu jedno, čo si o ňom kto myslí. Vedel byť krutý a bezcitný. Mne tú stránku nikdy neukázal ale ostatním áno. Preto som prekvapená, že mi venoval tieto slová.

,,Myslíš to naozaj?" Vzdychla som.

,,Áno. Teba by som nikdy neklamal." Zašepkal a pohľadil ma po líci.

,,Aj ja ťa milujem." Pousmiala som sa.

V očiach mi horeli plamienky láska a aj slepý by videl ako moc milujem toho chlapa. Z minuty na minutu. Nie. Zo sekundy na sekundy som sa doňho zamilovala.

Vedela som, že si sme súdení. Vraveli mi to aj jeho súrodenci a aj elfovia a víli so Saliorovho zámku. Nikdy neukázal milujúcu stránku, pretože nikdy nemiloval.

Až pokiaľ som neprišla ja.

Povedal, že mi ukáže lásku a ukázal. Dodržal svoje slovo. Morské panny žijú v klamstve. Teraz to už viem. Muži nie sú len na jedno. Ak nájdete toho pravého, život ja ako rozprávka a ja som toho svojho našla.

Môj Salior.