Sister's husband

3. Dieťa

,,Čo dopekla tu chceš?!" zvýšila som hlas.

,,To sa ma naozaj pýtaš, Madilyn?" obrátil sa na mňa a jeho ironicky zdvihnuté obočie mu spravilo jednu veľkú vrásku cez celé čelo.

,,Áno pýtam, Elijah. Pokiaľ viem, bývam tu ja a nie ty. Prídem domov, dvere sú odomknuté, ty sedíš na mojom gauči, v mojom byte a ja by som sa nemala pýtať?" vyprskla som na neho. Konverzáciu veru nezačal dobre.
A vlastne akú konverzáciu. On nemal čo robiť v mojom byte a po tom všetkom na mňa čo i len prehovoriť.

,,Odbila si ma správou, že sa nemáme o čom rozprávať. Ale to si ja nemyslím. Musíme sa porozprávať, Madilyn. Prosím ťa." použil slová prosím ťa.
Nuž asi to musel myslieť vážne, ale po tom, čo som sa včera dozvedela, ho nemôžem mať na očiach.

,,Elijah, ale ja som to myslela smrteľne vážne. Nemáme sa o čom a po včerajšku už vôbec. Jeden šok som prežila, keď si sa vrátil k Adaline, druhý šok bol, že idete mať svadbu. A tretí bude čo? Že čakáte dieťa, nie?" chrlila som zo seba slová ako plamene.
Od hnevu a stresu sa mi znova po dlhom čase začali triasť ruky. Cítila som, že na mňa prichádzala slabosť.

,,Možno..." potichu zašepkal, ale ja som to veľmi dobre a zreteľne počula. Takže čakali dieťa. Preto tá rýchla svadba. Začal sa mi točiť celý svet, ale musela som to pred ním ustáť, stoj čo stoj.
Bez akejkoľvek slzy a bez stresu. Možno mu len odpovedať, aby pochopil, že tu už pre neho neboli dvere otvorené.

,,Vypadni." s kľudom v hlase, bez akejkoľvek emócie som mu odpovedala na jeho "možno".  Nedokázala som sa premôcť na nič iné, muselo mu stačiť jedno jediné slovo, a to aby vypadol.

,,Madilyn prosím, vypočuj ma! Ja ju nemilujem, do riti musíš ma vypočuť!" stále naliehal.

,,Na to si mal myslieť vtedy, keď si s ňou vliezol opäť do postele. A teraz odíď! Von!" neudržala som sa, zvýšila som hlas a ukázala mu prstom na dvere. Adrenalín v krvi musel mať očividne aj on, pretože rýchlou, nahnevanou chôdzou vyšiel von a poriadne tresol dverami.
Nepotrebovala som ani 10 sekúnd a zosypala som sa ako domček z karát.

Z pohľadu Elijaha

,,Na to si mal myslieť vtedy, keď si s ňou vliezol opäť do postele. A teraz odíď! Von!" jej slová boleli, ale pochopil som, že ju musím nechať ísť. Nechce ma vidieť, nechce ma počuť.
Zostal som stáť pred jej bytom ešte pár minút, až po hodnej chvíli som sa dal dokopy a odišiel. Keby len tušila, aké peklo prežívam.
Namieril som si to rovno domov a dúfal, že Adaline nebude doma. Posledné, čo potrebujem, sú jej nezmyselné reči. Vsunul som kľúč do zámku a bolo otvorené, takže to znamenalo len jedno. Problém.
Vošiel som potichu s myšlienkou, že ak budem potichu, tak ma v tom veľkom dome nemá šancu započuť. Až na to, že moja myšlienka vtedy nebola správna, pretože ona čakala presne na mňa.

,,Kde si bol?! Bol si za ňou?!" začala výsluch, ktorý sa mi fakt nechcelo počúvať.
Neustále mala nejaký problém, ako keby si potrebovala dokazovať, že aj ja by som bol schopný toho, čo spravila ona. Lenže, na to by musel mať človek aj žalúdok.

,,Ak ťa to upokojí, tak áno bol. Ale môžeš byť spokojná. Vďaka tomu čo sa stalo, ma nechce ani vidieť, ani počuť." prekrútil som nad ňou len očami. Nič iné mi nezostávalo. Nosila pod srdcom moje dieťa. Pre to dieťa by som spravil čokoľvek na svete, predsa bolo, podľa testov z plodovej vody, moje.

,,Výborne. Tak predsa tá moja sestra nie je taká neschopná a pochopila, kde je jej miesto." schuti sa zasmiala a ja som nechápal, ako môžu byť tieto dve ženy sestry.
Madilyn bola láskavá žena s dobrým srdcom. Jej sestra pravý opak.
Pred každým sa tvárila ako najúžasnejšia, najstarostlivejšia žena na svete, a pritom z nej išla len zlosť na celý svet.

,,Ani sa jej nečudujem, že sa tak zachovala. Povedal som jej o tom, že si tehotná, takže si vieš predstaviť, aký šok to pre ňu bol." povzdychol som si. Zamotal som sa do vlastných chýb a klamstiev a trpeli sme za to obidvaja.
Jediné, čo ma mrzí je, že som musel ublížiť Madilyn. Chcel som, aby ma vypočula, aby som jej všetko vysvetlil a potom, nech by ma aj kľudne nenávidela.
Akurát, že takto to bolí oveľa viac, pomyslenie, že nevie pravdu a myslí si, že si idem brať Adaline z lásky.

,,Predpokladám, že spravila veľkú scénu, že si so mnou spal, počas toho, ako sa veľmi snažila omotať si ťa okolo prsta." povedala a uškrnula sa.
Pozeral som sa na ňu a nechápal som, ako som mohol byť celý čas taký slepý. Ale už nebolo cesty späť. V tej osobe rástlo dieťa, ktoré malo mať moju krv. Moje dieťa predchádzalo moje šťastie. Nuž a svadba? Ak by nebola svadba, neuvidel by som svoje dieťa vyrastať a možno by neexistovalo vôbec.
Kiežby som mal možnosť povedať Madilyn pravdu. Ona bola jediný človek, o ktorého som nechcel prísť a presne to sa mi podarilo. Len mojou chybou.
Ale raz príde chvíľa, kedy ma bude musieť vypočuť.
Z myšlienok ma vytrhol zvuk zvoniaceho telefónu. Volala mi mama Madilyn a Adaline a teda taktiež moja budúca svokra.

,,Zdravím Catherine, deje sa niečo, že voláte o tejto hodine?" spýtal som sa začudovane, keďže predtým sa nikdy žiadna takáto situácia nestala.

,,Elijah, práve mi volali z nemocnice. Pred hodinou na urgentnom oddelení, v univerzitnej nemocnici Staten Island, prijali Madilyn. Je v bezvedomí, nič viac neviem." ako to dopovedala, takmer mi vyskočilo srdce z hrude. Hystericky plakala do telefónu a bolo počuť, že nevie ako a kam sa má pobrať.

,,Catherine, za 10 minút som u Vás. Čakajte ma vonku." oznámil som jej a počas kráčania k autu zrušil telefonát. Neváhal som ani minútu. Musel som vedieť, čo sa s ňou stalo.

-CHAROTKIV
❤️