Shorts [SK]

Sľub

„Jack ja sa bojím," šepol dievčenský hlások. „To nič Lizzie," pohladil ju starší brat po jemne kučeravých vlasoch, „všetko bude v poriadku."
„Sľubuješ?" utrela si slzy rukávom.
„Sľubujem."

„No tak, pridaj Eric!" zvolal Sean. Snažil sa, ale zakopol o koreň stromu, ktorý pre vrstvu opadaného lístia nebolo vidieť. Z diaľky už bolo počuť neľudské výkriky hordy nemŕtvych, ktorí skupinu prenasledovali. Jack neváhal a rozbehol sa kamarátovi na pomoc. „Maldita sea," zakliala Mandy po španielsky a vytasila nabitý revolver. Sean hodil batoh na zem a bežal im na pomoc. „Zasekla sa mi noha," riekol roztraseným hlasom Eric. „To nič, pomôžeme ti," podal mu jeho spadnuté okuliare Jack. „Pohnite si!" povedala Mandy so zbraňou namierenou medzi stromy. Chalanom sa podarilo oslobodiť Ericovu nohu a pomôcť mu vstať. Nemŕtvi však nebrali ohľad na nič, už z diaľky zacítili ľudský pach a začuli šušťanie lístia. Potácavými krokmi postupovali lesom, číhajúc na svoju korisť. „Amigos," šepla Mandy, keď zočila jedného nemŕtveho motajúceho sa pomedzi stromy, „bežte." Sama však ostala stáť na mieste, pripravená vystreliť. Sean s Jackom museli síce Erica podopierať, ale dostali sa až na koniec lesa. Krvilačný výkrik sa ozval lesom, Mandy priam až stuhla krv v žilách, keď sa na ňu pozrel nemŕtvy, svojimi bezduchými očami. Nezaváhala, uštedrila mu jednu guľku priamo do hlavy, schmatla Seanov batoh a ponáhľala sa za ostatnými.

„Haló?" zamával Jack do kamery pred bránami Portlandu. „Mohli by ste nám otvoriť?" „Identifikujte sa," povedal takmer až robotický hlas. „Náš kamarát si vytkol členok a za zadkom máme celú hordu nemŕtvych," ozval sa značne podráždený Sean. Dvere sa otvorili a von vyšli dvaja zamaskovaní vojaci s útočnými puškami. „Poďte dovnútra," oznámili a uvoľnili im cestu. „Vitajte," povedala žena v bielom plášti. „Ďalej si vás prevezme Seržant Cage, až na teba chlapče," pozrela sa na Erica, „musím sa ti pozrieť na tú nohu." „Choďte, ja s ním ostanem," povedal rozvážne Sean a podoprel Erica, pripravený vyraziť. „Vidíme sa neskôr," zamával im s úsmevom Eric.

Vojak dvojicu previedol cez bielu chodbu až ku dverám, ktoré pre nich otvoril. Nachvíľku zaváhali ale napokon vstúpili do miestnosti, ktorá na prvý pohľad vyzerala ako kancelária. „To musia byť naše nové prírastky," privítal ich plavovlasý muž s vrelým úsmevom, „no tak, sadnite si." Sam sa posadil za stôl oproti nim: „Volám sa Tim a vy?" „Mohli by ste prestať hrať toto divadielko?" zahľadela sa naňho Mandy. Mužov úsmev zmizol. „Kde sú všetci civilisti?" pokračovala. „Asi vám nerozumiem," povedal opatrne. „Washington, tri týždne dozadu," pridal sa Jack, „mesto bolo úplne zničené." „To čo sa stalo bola tragédia," Tim sklopil zrak, „ale podarilo sa nám väčšinu ľudí zachrániť, najmä deti." „Elizabeth Sarah Anderson, bola medzi ľuďmi, ktorých ste sem priviedli?" pokračoval Jack. Tim si povzdychol: „Blok C." „Zaveďte nás tam," povedal Jack. „Toto nie je záchranné centrum," povedal vážne. „O čom to tu do šľaka točíte?" zavrčala Mandy. „Politika, o to jediné tu vždy išlo. Najlepší vedci zo sveta zasadli a vytvorili nový vírus, aj s protilátkou." uškrnul sa Tim. „Ako inak," Jack pokrútil hlavou. „Keď máte tú protilátku tak prečo po svete ešte stále behajú muertos?" zahľadela sa mu Mandy až do duše. Postavil sa a napravil si sako: „Vyvinuli sa, potvory, ale to aj my, zistili sme, že sa u niektorých detí do desať rokov vyvinula špecifická imunita." „Zatiaľ boli traja horúci kandidáti," povzdychol si, „ale z osemmesačného bábätka veľa protilátky nevyrobíte, no a chalan nám vnútorne vykrvácal. Nuž uvidíme ako dopadne Elizabeth." „Ty chorý psychopat!" skríkol Jack a zdrapil ho za košeľu. „Kde je blok C," zvraštil obočie. Tim sa naňho len s úsmevom pozeral, ten mu však rýchlo zmizol, keď pocítil čosi studené dotýkať sa jeho spánku. „Buď nám ukážete cestu alebo vám to tu vymaľujem," zaznel mu v ušiach Mandyn hlas spolu s cvaknutím poistky revolvera.

„Toto vám len tak neprejde," šomral si popod nos Tim popritom ako nahadzoval heslo do bezpečnostného panela. Dvere sa otvorili a Jack bez akéhokoľvek otáľania vbehol dnu: „Lizzie!" Dievčatko ležalo na veľkej nemocničnej posteli, pripútané koženými pútkami. V pravom aj ľavom predlaktí mala vpichnutú kanylu, jedna hadička viedla do čudesného prístroja a cez druhú sa jej do žily dostávala nejaká priesvitná tekutina. Ale celá bola akási bledá s veľkými fialovými kruhmi pod očami. Dvere na druhom konci miestnosti sa prudko otvorili a do výhľadu sa im dostali známe tváre. Sean s pištoľou v ruke, pripravený poslať k zemi kohokoľvek kto sa mu postaví do cesty si utrel krv z rozbitých pier, zatiaľ čo jednou rukou podopieral krívajúceho Erica.

„Čo ti to pre boha spravili?" Jack pohladil Lizzine studené líce. „Povedali že som chorá a musia mi dať lieky," povedala potichu. „Ako sa táto somarina vypína?" obzeral si Eric prístroj. „Má zavedenú kanylu," povedala Mandy a sotila Tima cez dvere do miestnosti, „stačí keď jej ju vytiahneme." „Alebo stačí urobiť toto," povedal Sean a vytiahol kábel zo zástrčky. Všetky svetlá na prístroji zhasli a tmavá tekutina v hadičke pomaly prestávala tiecť. „Stráž ho," povedala Mandy Seanovi a chytila sa prehľadávať skrinky. Jack medzitým začal Lizzie odväzovať pútka. Mandy našla v skrinke čo potrebovala a pribehla k posteli, opatrne vytiahla kanyly a rany ošetrila. Eric otvoril presklené dvierka a načiahol sa po skúmavku. „Čo si myslíš, že robíš?" vyrušil ho Tim. „Pravdepodobne beriem niečo čo je veľmi cenné," uškrnul sa a vyslobodil skúmavku s čudesnou tekutinou z prístroja.

„J-Jack," Lizzie sa rozkašlala. Všetci ihneď spozorneli a otočili sa ich smerom. Lizzie z úst vytiekol pramienok krvi ale stále neprestávala kašlať. „Jack ja sa bojím," povedala chrapľavým hlasom. „To nič," objal ju, „bude to v poriadku." Po chvíľke čo tam všetci len tak stáli sa ozval Sean: „Ľudia, už by sme naozaj mali ísť." „Má pravdu, poď Lizzie, ponesiem ťa," pohladil svoju sestru po jemných vlasoch. „Lizzie?" dotkla sa jej Mandy keď videla, že nereaguje. Lizziena ruka sa skĺzla po Jackovom ramene. „Jack," šepla Mandy znepokojene. Jej tón mu hovoril, že niečo asi nie je v poriadku. „Liz-," nestihol dopovedať a sestra mu ovisla v náručí. „Nie, nie, nie, nie," privinul si ju k sebe, „Elizabeth no tak vstávaj, toto mi nemôžeš urobiť. Nestojte tam len tak, pomôžte mi!" „Jack," Mandy mu položila ruku na rameno, „stratila príliš veľa krvi-" „Tak jej dám svoju," povedal so zaslzenými očami a opatrne ju položil na posteľ. So slzami v očiach mu jeho kamarátka ako jedinú odpoveď dala pokrútenie hlavou. Jack sa znovu pozrel na nehybné telo svojej mladšej sestry: „Ja som jej to sľúbil. Povedal som jej, že všetko bude v poriadku." Utrel si slzy čo mu tiekli po lícach: „Nedokázal som ju ochrániť, nebol som tu keď ma najviac potrebovala." „Ty za to nemôžeš," objala ho Mandy.

„Ale ja viem kto áno!" zavrčal Sean a Timovi vrazil rukoväťou pištole do nosa, tak silno, že sa zvalil na podlahu. „Čo je v tej skúmavke?!" „Protilátka," odpovedal Tim a snažil sa zastaviť krvácanie z rozbitého nosa. Jack sa prudko otočil ich smerom. „To kvôli tomuto ste zabili deväťročné dieťa?! Moju sestru?!" vytrhol skúmavku Ericovi z ruky a podišiel k Timovi bližšie. „Niekto musí zachrániť svet," odvetil muž. „Koľko nevinných detí ste už takto pripravili o život?" nenávistne naňho zazrel a znížil sa na jeho úroveň. „Veľa," uškrnul sa, „sme vo vojne chlapče v tej vždy zomierajú nevinní, pre vyššie ciele." Sotva to dopovedal, Jack mu uštedril jednu ranu päsťou do tváre. Tim zastonal od bolesti a snažil sa od neho odplaziť ďalej. Jack sa napriahol a chcel skúmavku hodiť o stenu no Tim ho zastavil: „Lizzie kvôli tomu obetovala život." „Nemáš právo čo i len vysloviť jej meno, tú cabrón!" zavrčala naňho Mandy. Jack sa pozrel na tekutinu v skúmavke a potom znovu na Tima.

„Otestujeme to," pousmial sa a z jednej zo skriniek vytiahol štyri striekačky a ihly. „Čo si sakra myslíte, že robíte!" skríkol na nich Tim. Mandy nabrala z tekutinu, nasadila ihlu a vytlačila zo striekačky vzduch. „Intradermálne by to malo stačiť," povedala a hneď ako kožu potrela alkoholovým papierikom, vpichla Jackovi do ramena ihlu a pomaly mu aplikovala celý obsah striekačky do tela. „Vy ste sa asi zbláznili!" neveriacky na nich hľadel Tim, keď všetci dostali dávku protilátky. „Snáď si nemyslíte, že teraz si odtiaľto len tak odkráčate a nikto vám na to nepríde." Nikto zo štvorice mu nevenoval ani len pohľad. „Idete sa hrať na hrdinov? Imúnni čo spasia svet?" Tim na nich vykrikoval ďalej. Jack sa len zasmial a vzal si od Seana pištoľ. „Spasiť ho? Nie. Spálim tento posratý svet aj všetkých hajzlov, ako si ty v ňom," prázdnu skúmavku mu vtisol do dlane, „len ma mrzí, že tam nebudeš aby si to videl." Hlaveň mu namieril medzi oči a stlačil spúšť.