Shorts [SK]

Utopia

„No tak Lora vstávaj," zobudil ma hlas môjho mladšieho brata. Môj mozog to síce zaregistroval ale aj tak sa mi nechcelo postaviť z vyhriatej postele. Cole sa nevzdával a zatriasol mi ramenom. „Ešte chvíľku," zamrmlala som a prevrátila sa na druhý bok. „Prídeme pozde," zavrčal na mňa. „A sakra," prudko som sa posadila na posteľ, „škola." „Koľko je hodín?!" načiahla som sa za mobilom na nočnom stolíku. „Máme dvadsať minút," podal mi mobil, „pohni si." Vyskočila som z postele a začala som sa prehrabúvať v skrini. „Dobré ráno Lora," prihovoril sa robotický hlas. „Aj tebe dobré ráno Kai," pozrela som na záclonu ako sa mechanicky odťahuje a ranné lúče osvetľujú moju izbu. „Čas osem päťdesiatdva. Vonku je príjemných dvadsaťštyri stupňov Celzia, polooblačno a jemný vánok," podal ranné hlásenie Kai. „Dnes od dvadsiatej druhej do dvadsiatej šiestej hodiny sa koná slávnosť zakladateľov," dodal. „Ako sú na tom moje šaty?" spýtala som sa popri tom ako som balila veci do batohu. „Vaša objednávka číslo 8015204 dorazí dnes do obeda." „Výborne," hodila som si ruksak cez rameno a ponáhľala sa do kuchyne.

„Dobré ráno oci, papa," pozdravila som sa svojim dvom otcom. „Dobré ráno Lora," usmial sa na mňa papa a vyložil mi na pult balíček s desiatou a fľašu vody. Otec bol príliš sústredený na svoj digitálny model novej farmy, a tak mi len zamával. Z pultu som schmatla desiatu a fľašu vody, ktoré som rýchlo vopchala do batohu. V predsieni ma už čakal Cole, so skateboardom pod pazuchou, pripravený vyraziť. Obula som si topánky s vysúvajúcimi kolieskami a chystala som sa na odchod. „Buďte opatrný," zakričal otec ešte pred tým než sa za nami zatvorili dvere. Brat sa postavil na jeho fialovo-modrý skateboard a nechal sa viezť po uličke medzi obytnými blokmi. Jedným pohybom nohy som aktivovala kolieska a ponáhľala sa za ním. Po niekoľkých minútach sme sa dopravili ku školskej bráne, tam som už kolieska deaktivovala a išla po svojich. „Vidíme sa na obede," vyhlásil Cole a zamieril do prírodovedeckej triedy. Ja som sa zas otočila smerom ku tvorivým dielňam.

„Dnes som ťa predbehla," uškrnula sa Sofia, keď som si k nej prisadla. „Mala si iba šťastie, že som si zle nadstavila budík," štuchla som ju lakťom. Zasmiala sa a zo svojho batohu vybrala bielu krabicu, ktorú položila predo mňa. Venovala som jej jeden zmätený pohľad a vzala krabicu do rúk, nebola ťažká ani veľmi veľká a na svojej hornej strane mala lesklým strieborným písmom logo. „Nová pripravovaná kolekcia farieb, dala mi to mama nech ich na hodine otestujeme," povedala natešene. „Dobrá ráno," ozval sa hlas nášho učiteľa. Všetci sme vstali a jednohlasne sa odzdravili. Pán učiteľ Jackson sa pozrel na svoje vreckové hodinky a po upravení si strniska povedal: „Dnešná téma sú fantastické zvieratá, môžete ich vytvoriť akýmkoľvek štýlom alebo technikou. Socha, kresba či už 3D model, je to na vás. Potom pôjdeme na obed a keď sa vrátime tak práce dokončíme a pôjde sa domov. Pustím vám k práci nejakú klasickú hudbu." Postavila som sa z miesta a išla som si vziať stojan, plátno, štetce a pohárik na vodu zo zadnej časti triedy. Všetko som si nachystala a vzala ceruzku do ruky. Ešte predtým než som sa dotkla plátna som rozhodla, že idem namaľovať draka.

Čas bežal, ruky mi pracovali rýchlo a do toho hral Beethoven, Mozart, Bach a aj mnohý ďalší umelci zo Zeme. Ešte, že sa niektoré veci zachovali inak by nám neostalo nič, iba príbehy o akejsi drobnej planéte ďaleko odtiaľto. „Ako si na tom?" prerušila moje myšlienkové pochody Sofia. „Celkom fajn," namočila som si štetec do fialovej akrilovej farby, „Ty?" „Chcelo by to ešte doladiť," namočila si prsty do zakalenej vody a jemne nimi upravila koniec krídla fénixa, „a myslím, že môžem maľovať." Zatiaľ čo ja som maľovala štyroch drakov lietajúcich nad horami skrytými v hmle, Sofia chvíľku čakala kým jej socha uschne aby ju mohla namaľovať a medzitým sa obzerala po triede. Obdivovala diela ostatných spolužiakov. Niektorý zvolili vyrezávanie z dreva, iný zas digitálne modely alebo obyčajnú kresbu na papier. Pamätám si keď mi papa rozprával ako si budem musieť vybrať čo chcem v živote robiť, možností bolo veľa ale mňa vždy zaujímalo iba umenie. Pousmiala som sa nad svojou myšlienkou. A Cole zas zbožňuje prírodu, najviac rastliny. „Tak fajn detská, ide sa na obed, prácu dokončíte potom," prehovoril Jackson.