Shorts [SK]

Až do konca

„Seržantka Yordanová! Ihneď sa vráťte! To je rozkaz!" zakričal za mnou kapitán Pierce, keď som sa rozbehla smerom ku napoly zrútenému paneláku. Asi som ho mala poslúchnuť, uškrnula som sa sama pre seba. Ale zas, stálo to zato, zachránili sme svet, teda aspoň myslím. Z myšlienok ma vytrhla pálčivá bolesť v rebrách. Adrenalín pomaly vyprcháva a začínam cítiť všetky rany, ktoré sa mi podarilo za tých niekoľko minút získať. „Yordanová! Jones! Počujete ma?," zachrapčal kapitánov hlas vo vysielačke, „Už je po všetkom, ideme po vás." „Pierce! Tu sme, na streche," povedala som so zlomeným hlasom, načahujúca sa za vysielačkou pár metrov odo mňa. „Ma-," rozkašľal sa poručík Jones a z kútiku úst mu vytiekol pramienok krvi. „Vydrž Simon, zavolám nám pomoc," pokúsila som sa zdvihnúť svoje telo zo zeme, no gravitácia si ma vzala späť. Nahnevane som zavrčala a ťahala sa po zemi smerom k môjmu kamarátovi. Ešte pred chvíľou bol opretý o akýsi box no zošuchol sa a bezvládne ležal na studenom betóne. Nevládala som. Svalstvo mi ochablo a až keď som sa prevalila na chrbát som si všimla pás čerstvej krvi, ktorý som po sebe zanechala. „Simon?" vzala som ho za ruku. „Vidíš tam ten oblak?" povedal potichu a voľnou rukou sa naň pokúsil ukázať. „Vyzerá ako motýľ. Presne ako tvoj náhrdelník," uškrnul sa a pozrel na mňa, „mala si ho keď si vstúpila do čaty, chlapi si z teba robili srandu až do kým si na tréningu nenakopala Joelovi zadok." „Zaslúžil si to," zasmiala som sa. Simon sa rozosmial tiež no kašeľ ho zastavil. Ani mne nebolo práve najlepšie, dýchalo sa mi čím ďalej tým ťažšie, guľka v nohe pálila a v ústach som cítila nepríjemnú železitú chuť krvi. „Prepáč," preplietol si jeho prsty s mojimi a jemno sa pousmial. Vedel, že sú to jeho posledné chvíle, on sa len tak neusmieval. Zavrel oči a naposledy vydýchol. Cez zaslzené oči som toho veľa nevidela, ale cítila som ako jeho ruka povolila stisk. Spod zatvoreného viečka sa mu vykotúľala drobná slza, pomaly stekajúca po bledej tvári. „Simon?" povedala som chrapľavým hlasom. „Simon," mykla som jeho rukou. Nereagoval, už ma čakal na druhej strane. Oprela som si hlavu o jeho pravú ruku a zatvorila oči. Prestala som s tou únavou bojovať. Pár posledných sĺz mi stiekol po mramorových lícach tesne pred tým, než som sa vydala za Simonom.

„No vidíte ani to nebolelo," zasmial sa predseda Európskej rady a dolial si talianskeho vína. Čínsky a americký prezident si potriasli pravicou a sadli si za konferenčný stôl. „Ešte vás poprosím dva podpisy na tento papier a jednu spoločnú fotku, aby mali v novinách o čom písať," predseda im podal perá. „Takže v piatok sa vidíme na golfe?" spýtal sa čínsky prezident a oproti sediacemu posunul listinu. „Určite," uškrnula sa američan, „ale tentokrát prinesiem alkohol ja." Predseda im obom nalial po pohári červeného vína a s úškľabkom predniesol prípitok: „Na mier!"

„Maxine! Simon!" skríkol John keď sa konečne spolu s kapitánom Piercom prebojovali cez trosky paneláku až na strechu. „Max! Simon!" skúsil Pierce ešte raz. „Máme ich!" zvolal jeden z vojakov a zamával na dvoch znepokojených spolubojovníkov. „Medikov! Rýchlo!" skríkol vojak kľačiaci pri dvoch nehybných telách. „Žiaden pulz," zamračil sa muž a pustil Simonove zápästie. John nepremýšľal dvakrát, pustil pušku a začal kamaráta oživovať. Celý tím sa pozrel na kapitána a čakal rozkazy. Sám Pierce nevedel čo má robiť. Kľakol si vedľa Max, aby jej skontroloval pulz. Ruku mala bledú a ľadovú, bez známok života. Betón pod dvomi telami bol nasiaknutý krvou. „John," povedal potichu, „prestaň." „Možno stratili vedomie len pred chvíľou, ešte stále tam môže byť nejaká mozgová aktivita," namietal zúfalo, nedokázal si predstaviť, že dvaja jeho najlepší kamaráti skončia takto, už bolo predsa po všetkom, vojna skončila. „Johnny," pocítil kapitánovu ruku na ramene, „je neskoro." John prestal dávať masáž srdca a spustil ruky vedľa tela. Roztrasenú dlaň zovrel v päsť a udrel ňou do tvrdého betónu. Pierce cítil jeho bolesť, zadalo sa mu to akoby s nimi tromi strávil celú večnosť. „Stratili sme ich," povedal so slzami v očiach John, „Pierce, my sme ich oboch stratili."