Broken. (FF.HP)

Kapitola dva: Skríženie paralelných životov.

U téhle kapitoly sem se strašně držela emoce mi lítali na horu dolů. A ta Giny grr :D tahle část mi příjde velice realná a pro někoho bude celkem překvapivá.

no tak příjemné čtení :D *Dee*

Časť 1: Zviesť sa na účet hrdinov

Tvrdiť, že reštaurácia bola len rušná, by bolo extrémnym podcenením.

Bola hlučná a preplnená skoro na hranicu svojej kapacity. Draco vážne nebol schopný rozoznať jeden hlas od druhého, všetky sa v jeho ušiach premiešali, napádali jeho vlastné myšlienky a zanechávali ho neschopného na niečo sústrediť sa. Úplne vyčerpané servírky chodili od stola k stolu, prijímali objednávky, donášali jedlo a pitie a dokonca zákusky; všetky usmiate a uchovávajúce si svoj profesionálny výzor, ale vyzerali na smrť unavené. Dokonca tá mladá hosteska vyzerala nervózne z toho množstva zákazníkov v reštaurácii. Jej blonďavé obočie bolo zvraštené, vďaka čomu sa jej na čele objavili vrásky. Draco bol skoro v pokušení povedať jej, že vrásky sa niekomu tak peknému vôbec nehodia, ale neurobil to. Nebolo by to vyšlo tak, ako zamýšľal; skôr kruto než prívetivo... a ona vyzerala naozaj mladá, možno šestnásť či sedemnásť.

Určite príliš mladá.

Napokon mal svoje štandardy a mal rád o trochu staršie ženy... ale nie príliš staré.

Okrem toho, Draco bol už priveľmi vyvedený z miery. Nielen že ich neusadili okamžite, ale k tomu všetkému narazili na toho nafúkaného blbca, Percyho Weasleyho, ktorý netrpezlivo čakal na svojich vlastných hostí. Keď ho zbadali, skôr než sa na jeho tvári stihol plne vyformovať ten úškrn nad tým, že vidí nejakého Weasleyho, Narcissa jeho smerom vystrelila neľútostný pohľad. Pansy zrealizovala ten najrýchlejší odchod, aký kedy videl; uškrnula sa nad tým, ako sa zatváril, ospravedlnila sa a odišla na záchod.

Bolo dosť zlé, že musel znášať jeho prítomnosť každý deň na ministerstve a občas na nejakom prípade s tým trkvasom pracovať, ale Percy Weasley vpadol do jeho víkendu so svojím úbohým pokusom okúzliť jeho matku svojím siahodlhým, nudným vysvetľovaním zložitých a myseľ ochromujúcich detailov o svojej práci tajomníka v Oddelení medzinárodnej magickej spolupráce... toto teraz nebol schopný vydržať.

"... najlepšia časť je, že pracujeme s kúzelnými komunitami na celom svete..."

Kecy, kecy, kecy. Všetko, čo kedy počul kedy vyjsť z úst Percyho Weasleyho, boli hovadiny.

Keď mu znova zavrčalo v bruchu, Draco sa strhol a zaprial si, aby si hergot pohli. S prázdnym žalúdkom dokázal v jeden deň zniesť len určitú dávku Percyho Weasleyho; veľmi rýchlo sa začínal blížiť k limitu.

Široký úsmev rozžiaril tvár jeho matky, keď ho oslovila, "ach, Percy. To znie tak zaujímavo." Vyzeralo to, že Narcissa naozaj javí záujem, ale on ju poznal lepšie. Bola slizolinčanka. Bolo to o ctižiadostivosti, inteligencii, klamaní a postavení. Draco vedel, že jeho matka zvysoka kašľala na Percyho prácu. Takmer kašľala na jeho vlastnú. Raz jej rozprával o svojom dni, na čo zareagovala unudeným kývnutím a nezaujatou odpoveďou, "Áno, drahý, báječné," a utíšila ho, aby si mohla prečítať článok o svojom večierku v Týždenníku čarodejok. To bolo naposledy, kedy sa s ňou niekedy bavil o práci.