Aramor - Brnenie Prvá cesta

5. Šípy a šípky

Ráno sa zobudila až nepríjemne neskoro. Ako očakávala, stále sa jej zdalo o ohni. No keď sa rozospato posadila, zistila, že vnútri je len ona a dnu preniká slnečné svetlo.

Vypotácala sa von a na sekundu ju oslepil prechod z prítmia na poludňajšie slnko. Hneď ako našla pohľadom svojich dvoch spoločníkov, zagánila na nich najviac ako v tej chvíli vedela. Prečo ju nechali spať tak dlho?

Ani jeden z nich sa netváril ktovieako vážne či aspoň neutrálne. Vlastne to vyzeralo, že len tak - tak udržiavajú smiech na uzde.

„Pozrime sa, kto sa nám konečne zobudil. A vidím, že si už od rána veselá a príjemná ako vždy," komentoval Agaros, keď mu po jeho prvej vete ukázala neslušné gesto. Takto zabili príliš veľa času, ktorý mohli stráviť tréningom.

Nepovedala ani slovo, iba si sadla a zahryzla do ponúkaného jablka. Vzala si aj chlieb s mäkučkým, bielym syrom. Ani ju nenapadlo rozmýšľať nad svojím zovňajškom, až pokým elf nemal niekoľko trefných pripomienok ohľadne jej vlasov - skontrolovala to v malom kúsku zrkadla, ktorý so sebou stále nosila. Bolo jedno, že mal pravdu, nepáčilo sa jej, ako sa na nej zabávajú a tak ho posediačky kopla do hrude. Nie príliš silno, len aby sa zvalil na zem. Medzitým stále bez slov jedla. Keď si bola istá, že jej nie je vidno ústa, nenápadne a nehlučne sa zasmiala.

Nepočúvala tie poznámky ani šomranie a po raňajkách zamierila rovno k luku a tulcu so šípmi. Za golier vytiahla Heliosa na nohy a odviedla ho na jeden koniec čistiny.

Zahľadela sa na nástroj vo svojich rukách. Ak chce oho chlapca niečo naučiť, musí mu to aj ukázať. A to bude bolieť.

Začala vysvetľovať, zatiaľ čo mu to sama predvádzala.

„Ľavá noha dopredu. Šíp nasadíš do tetivy... takto... musí zapadnúť do drážky na konci, za pierkami. Vidíš? Držíš ho v podstate tromi prstami pravej ruky. Tou ľavou chytíš strednú časť luku a šíp si oprieš o palec. Mierny záklon, zamieriš a vypustíš šíp."

Hoci ju ruka bolela - nemala by ju takto používať -, triasla sa jej a ledva udržala napnutú tetivu, sústredila sa viac na zameriavanie. Prižmúrila ľavé oko. Keď všetko spravila a vypálila, strela sa zabodla do osamelej šišky visiacej z ihličnanu zhruba tridsať metrov od nej, na druhom konci čistinky. Bez toho, aby vydala nejaký zvuk, sa zrútila na zem.

Preložila si luk do druhej ruky a rovno ho podala Agarosovi, ktorý ich obišiel a zozadu pozoroval.

„Budeš predvádzať ukážky, dobre? S tými zlomeninami nič nezmôžem."

„Neboj sa, do týždňa by si mala byť fit. Čarami som urýchlil proces hojenia a aj tie bylinky pomohli. Skôr to ale byť nemôže, aj mágia má svoje hranice," poznamenal, kým sa pripravoval.

„Aj tak vďaka," pokrčila plecami a vrátila sa k vysvetľovaniu.

„Tetivu si musíš natiahnuť až k uchu. Pamätaj, je dobré s nádychom zamieriť a s výdychom vypustiť šíp."

Celý čas čo hovorila, elf pomaly, nenáhlivo zameriaval a trafil ďalšiu šišku z vedľajšieho stromu.

„Neznervózňuj sa tým, že hneď na začiatku toto nedokážeš. Chce to iba tréning. Ak si osvojíš techniku, praktická časť by ti nemala spôsobovať problémy," doplnila, keď si Helios bral zbraň.

Postavila ho inak - mal trafiť jedno z pripravených driev na oheň pribité ku stromu, slúžiace ako terč. Bolo väčšie a bližšie, aby mal nejakú šancu.

Trénovali to celé poobedie. Ako šerm či boj zblízka, aj v tomto sa pomaličky zlepšoval už do niekoľkých hodín. Na konci večera však nechala Agarosa, aby mu predviedol naozaj skvelé zaobchádzanie s lukom. Ten sa od dreveného terča postavil najďalej ako mu to obmedzené priestranstvo dovoľovalo a vystreľoval jeden šíp za druhým.