Princess needs Friend

Kapitola 4 - Stretnutie

Po dlhých skoro troch rokoch sa vám znova ozývam s novou kapitolou. Veľa ľudí v komentároch sa ma pýtalo, či planujem pokračovať. Áno, chcem tento príbeh dokončiť a budem sa ho teraz snažiť v priebehu nejakej doby dopísať. Buďte so mnou trpezliví. :D 
Užite si kapitolu. ^_^
*CL Girl* 

Dylan

Od Alex som si to zamieril za Viv a Sky. Vedel som, že budú u Sky v izbe. Vivian s ňou trávila väčšinu času, pretože bola veľmi ochranárska. Doktori dávali veľmi malú šancu, že by sa nám mohlo narodiť ďalšie dieťa. Sky bola vymodlená. Keby sa jej niečo stalo Viv by to neprežila...

Ja som na druhej strane bol šťastný za to, čo máme. Viem, že Sky bude ešte mocná a viem, že je predurčená na veľké veci. Cítim to z jej aury.

Už som stál pri dverách a jemne som zaklopal. Počul som ako k dverám niekto uteká.

„Ahoj, tatino," povedala vysmiata Sky.

Úsmev som jej opätoval. Zobral som ju na ruky a povedal: „Ahoj, princeznička moja. Čo robíte s maminou?"

„Hráme sa s bábikami. Chceš sa pridať?"

„No, ja neviem. Ja nie som moc na bábiky... Nechceš ísť skôr trénovať s mečom?" povedal som.

Sky sa len zadívala na Viv. „Neviem, či s tým bude mamina súhlasiť."

Viv si len povzdychla a povedala: „No, čo s vami narobím. Choďte, ja o chvíľu prídem za vami."

Sky sa len zasmiala a povedala: „Ďakujeme, mami."

Položil som ju na zem a podal jej ruku. Chytila ju a spolu sme sa vydali na záhradu.

Vonku bolo príjemne, pretože bolo leto. Vonku svietilo slnko a pofukoval jemný vetrík. V Maesii existovali štyri ročné obdobia rovnako ako v svete ľudí. Aj mesiace a roky plynuli rovnako. Preto nebolo ťažké udržovať časový úsek medzi svetom ľudí a naším svetom.

V záhrade okolo nás sa pohybovali víly, ktoré sa starali o záhradu. Boli najlepšie v staraní sa o záhradu. Víly prirodzené milovali prírodu, zvieratá a všetko s tým spojené.

Kráčali sme pomaly k cvičisku a Sky obdivovala kvety, ktoré sa okolo nej nachádzali. Prešli sme okolo fontány a odbočili sme na chodník a zostúpil sme k cvičisku.

Cvičisko bolo zostavené z ohrady, pár cvičebných figurín a stojanov na zbrane. Na cvičisku sa už pohybovali vojaci a ich mentory. Pri pohľade na mňa sa mi ich pár pozdravilo alebo sklonilo hlavu.

So Sky sme si to zamierili k figurínam. Nemohol som so Sky ešte bojovať, pretože nebola dosť veľká. Preto trénovala s figurínou. Mala vyrobený malý drevený meč, ktorý nie je ostrý, aby sa nezranila. Vybral som jej ho zo stojanu a podal. Sky ku mne pricupkala a zobrala si ho. Zobral som aj brnenie a nasadil jej ho.

Chlapi vyčlenili miesto aj pre jej meč a brnenie. Vedeli, že tu s ňou chodím občas trénovať. Milovali, keď sa tam Sky občas objavila, pretože im to vyčarovalo úsmev na tvári.

So skupinky chlapov, ktorí akurát odpočívali v tráve sa jeden postavil a zamieril si to k nám. Jeho hnedé vlasy boli dokonalo zastrihnuté, mal na sebe brnenie a usmieval sa na nás.

Jack sa po útoku Logana a pri budovaní hradu preukázal ako veľmi schopný a nápomocný. Vivian sa s ním spoznala počas svojho tréningu, vtedy mal len pätnásť. Teraz je z neho práva ruka Liny a výborný špión.

„Ujo Jack," skríkla Sky, keď si ho všimla a utekala k nemu.

„Sky, ako sa máš?" povedal a objal ju. „Dlho som ťa nevidel. Ako sa má mamina?"