Princess needs Friend

Kapitola 5 - Nenávisť a pochopenie

Vivian

Rozbehla som sa za Sky a chytila som ju za ruku. Začala som ju ťahať preč od Purpurey.

Ako jej mohol Dylan dovoliť dotknúť sa našej dcéry? Neverila som, že by niečo také dovolil. Prečo by ju nechal stýkať sa s niekým tak nebezpečným?

Periférne som videla ako Sky kýva Purpurey. Spoza seba som počula ako sa jej Dylan ospravedlňuje.

Čo sa už úplne všetci pomiatli!? Pomyslela som si a zrýchlila som v kroku. Vošli sme do hradu. Zamierila som si to rovno do Skyinej izby. Otvorila som dvere, vošla som dnu a pustila ju.

„Mami, prečo si ma nenechala rozprávať sa s Pur? Nič by mi neurobila," povedala.

„Sky, už sa k nej nepribližuj! Je nebezpečná. Nechcem, aby ti ublížila."

Po lícach mi začali stekať slzy. Bože, ako mi to mohol Dylan urobiť. Prečo sa Purpurey vôbec ospravedlňoval?

Myšlienky mi nechcene zaleteli môjmu únosu Purpureou a následnému mučeniu...

Sky sa mi vrhla do naručia a objala ma. „Prepáč, mami. Ak ti to urobí radosť, budem sa od Purpurey držať ďalej. Sľubujem," povedala. „Nechcela som ti ublížiť."

V tom vošiel Dylan. Sky sa odtiahla.

„Viv," zašepkal a podišiel ku mne. Zdvihol mi bradu, aby som sa na neho pozrela a zotrel mi slzu z líca.

„Musíme sa porozprávať. Osamote," povedal s nehou.

Pozrel sa na Sky. „Vydržíš to chvíľu sama, princezná?"

„Áno, vydržím," prikývla.

Dylan sa na ňu usmial a mňa chytil za ruku. Viedol ma cez dvere, až do našej izby. V hlave mi vírili, myšlienky. Stále som z toho všetkého bola otrasená. Keď sme vošli do izby, pustil ma a zavrel dvere.

„Ako si to mohol dovoliť? Ako si mohol pustiť Purpureu tak blízko k našej dcére? Prečo si sa jej ospravedlňoval!?" vykríkla som a spustila sa nová vlna sĺz.

„Prepáč, ale Purpurea zatiaľ neurobila nič zlé. Nemám dôvod sa k nej správať, ako by bola náš nepriateľ. Ak by sa o niečo pokúsila, tak by som zasiahol, Viv," povedal prekvapivo pokojne.

Podišiel ku mne a objal ma. „Nikomu by som nedovolil ublížiť našej dcére."

Vzlykala som mu do ramena. Chvíľu sme tam stáli a ja som sa snažila upokojiť. Pomaly som sa nadýchla a vydýchla. Zopakovala som to ešte pár krát...

Potom sa Dylan odtiahol a išiel si sadnúť na gauč, ktorý sme mali v izbe.

„Poď si prisadnúť. Musím ti niečo povedať."

Počúvla som ho a z nočného stolíka som zobrala vreckovky z krabičky. Po ceste ku gauču som si vyfúkala nos. Vreckovku som dala do vreciek na šatách.

Na sebe som mala krásnu smaragdovo-zelenú zamatovú sukňu dlhú po zem s bielym topom. Od kedy som bola kráľovná snažila som sa nosiť šaty alebo sukne s nejakým topom. Preto som si na nich dala prirobiť vrecká.

Prisadla som si k Dylanovi a čakala som, čo povie.

„Myslím, že sa ti to moc nebude páčiť," povzdychol si.

„Mám pocit, že Sky ma veľmi dobrý vplyv na Purpureu. Neviem, či si to všimla, ale zosvetlili jej krídla."

„Ty veríš v to, že za to môže Sky?" opýtala som sa a bála som sa toho najhoršieho.