Hale a Olivia

Kapitola 7

"Olivia?" skúsil to.
Dievčina mu ležala na hrudi, rukami ho stále objímala a uvoľnené pramienky vlasov jej padali do oddychujúcej tváre. Hruď sa jej pravidelne dvíhala a znovu klesala.
"Vi," oslovil ju prezývkou, ktorú práve vymyslel. Mali medzi sebou naozaj špeciálny vzťah a síce sa tomu doteraz všemožne bránil, dnes večer, keď ho vystrašila náhlym telefonátom, si uvedomil, že ju začal mať istým spôsobom naozaj rád.
Hnedovláska sa pohodlne zamrvila a slabo zastukala. "Hale?" neisto sa opýtala, oči však stále neotvorila.
"Áno," pritakal. "Potrebuješ si pospať a mňa už bolí chrbát." Hoci ona sa zdala s ich pozíciou spokojná, Hale bol vytočený v neprirodzenom uhle a stavce mu za to patrične nadávali.
Olivia sa vystrela, odlepila viečka od seba a poobzerala sa. Akoby aj zabudla, kde bola. Sklopila zrak na špinavú blúzku a odrazu jej to všetko znovu došlo. Srdce sa jej rozbúchalo ako o preteky, pľúca nestíhali a zalial ju studený pot. Panicky sa chytila za hrudník a plnou silou trhla. Gombíky sa rozleteli po izbe, klepkali na podlahe a zaliezali do všemožných škár. Zhúžvala poznačenú košeľu a odhodila ju ďaleko od seba, viac ju na sebe zniesť nedokázala. Ostala iba v tielku.
Vedela, že sa správa ako nepríčetná, no spomienky sa jej neodvratne vracali a ona sa cítila ako označkovaná. Nechty si zúfalo zaryla do kože, kde sa jej dotkli jeho nechutné ústa. Po lícach jej tiekli pramienky sĺz. Videla ho pred sebou, každú sekundu toho okamihu si prehrávala v mysli ako film. Schmatla sa za vlasy podobne, ako to urobil on a ťahala, až dokiaľ ju bolesť úplne neotupovala.
Z temnoty, v ktorej sa ocitla k nej prenikol známy hlas.
"Olivia!" chytil ju Hale za paže a odtiahol jej ich od hlavy.
"Prečo, Hale, prečo? Prečo sa ma dotýkal? Prečo mu to otčim dovolil? Prečo som ho jednoducho neudrela skôr?" plakala a kládla milión otázok. Vedela, že niektoré absolútne nedávali zmysel, no nebola schopná rozoznať ich od tých rozumných.
Hale sa skormútene mračil. Hladkal jej prstom kožu na dlani a dúfal, že monotónny pohyb pomôže pri upokojovaní. "Nemalo sa ti to stať, nemal právo dotknúť sa ťa. Nemusíš sa tam vracať dokiaľ nebudeš pripravená, dobre? Nájdeme spolu nejaké riešenie."
Olivia prikývla a zahryzla si do spodnej pery, aby premohla vzlyk. Dívala sa na ich spojené ruky medzi nimi. Jeho prst ešte stále kreslil kruhy a veru ju to akosi ukľudňovalo. Bola rada, že tam bol, že prišiel na zavolanie a že sa nerozhodol držať si odstup tak, ako tomu bolo minule. Vedela, že takáto blízkosť nebola správna, ale potrebovala to. Nedokázala by ostať sama napospas tomu všetkému.
"Nenechávaj ma dnes samú, prosím," vyriekla svoje pochyby nesmelo nahlas.
Hale na to všetko bez zaváhania pristal: "Ani mi to nenapadlo. Budem ťa mať na očiach celú noc. Musím dokončiť opravu testov, avšak moja posteľ je voľná. Pokojne si bež ľahnúť a ja prídem hneď, ako doznámkujem."
"Si si tým istý?" zapochybovala.
"Na spiatočku je už asi vcelku neskoro. Nech urobíme hocičo, stále to bude cez čiaru."
Olivia súhlasila a bola za jeho nápad skutočne vďačná. Pri nikom sa momentálne necítila viac bezpečne ako pri ňom. Nezaujímalo ju, ako to neskôr bude na vyučovaní, ani ako ich to ovplyvní. Rozhodla sa byť sebecká a využiť možnosť, ktorá nastala. Mala za sebou jeden z najhorších zážitkov vôbec, mohla si to dovoliť.
Hale sa usadil za stôl a pokračoval v rozpracovanej povinnosti. Cítil sa však odrazu neuveriteľne vysilený a unavený. Tentokrát nebol víkend. Bol len utorok a toto prespávanie sa vymykalo spod kontroly. Možno sa to navonok nezdalo, ale bál sa. Strachoval sa o prácu, o reputáciu a obával sa i jeho meniaceho sa pohľadu na Oliviu. Jej povaha mu imponovala stále viac. Bola silná, statočná, bojovná, no mala aj jemnejšiu stránku. Bola zraniteľná, starostlivá, milá a v neposlednom rade, krásna.
Zháčil sa nad vlastnými myšlienkami a prinútil sa sústrediť. Medzitým, čo hodnotil žiacke vedomosti, Olivia sa prezliekla a umyla. Teraz neisto stála pred dverami do Haleovej spálne. Do onej izby doposiaľ nevkročila a nevedela, čo čakať. Dialo sa toho príliš veľa a príliš rýchlo. Ich vzťah sa menil závratným tempom, hranice sa stierali. Ako by to dopadlo, ak by ich malá bublina tajomstiev praskla? Čo by bolo s Haleom?
Rozhodla sa na to nateraz nemyslieť. Konečne vkročila dnu a zrak sa prispôsobil tme. Pod oknom stála manželská posteľ. Periny a vankúše boli odeté do tmavých obliečok a po ľavej strane sa k stropu ťahala dvojkrídlová skriňa. Pod posteľou sa nachádzal koberec a po stranách nočné stolíky. Všetko to vyzeralo vkusne a útulne.
Zakutrala sa teda do perín, ktoré voňali ako Hale. Bolo to pre ňu ako pohladenie na duši. Nos zaborila do záhybu vankúša a nechala sa unášať chatrným spánkom.
Hale poupratoval roztrúsené gombíky, odhodil zničenú blúzku, pozhasínal a pobral sa spať. Keď zočil Oliviu, ako spokojne oddychuje na strane postele, ktorá bola doteraz vždy prázdna, zamávalo to ním. Bol rád, že našla potrebný pokoj a bola schopná zaspať i sama. Opatrne sa k nej vsunul, neprial si ju zobudiť. Avšak aj tak sa pomrvila a znovu ho oslovila: "Hale?"
"Hm?" otázal sa.
Olivia najprv neodpovedala. Namiesto toho sa prisunula o kúsok bližšie a čelom sa mu oprela o hruď. Hale zamrzol. Spala alebo bola plne pri zmysloch?
"Ďakujem ti," povedala nečakane.
Niečo sa v ňom danými slovami zlomilo. Nečakal na nič a privinul si ju. Olivia sa plne usalašila, nohy sa im preplietli. Bradu si oprel o vrch jej hlavy a ustarostene vydýchol. Netušil, prečo koná ako koná. Bol zo seba nadmieru zmätený a síce sa za to v duchu častoval, nedokázal poprieť, ako dobre sa v danom momente cítil. Jeho strach sa znásobil.