Hale a Olivia

Kapitola 8

Prebúdzala sa sama do tichého rána. Vedľa nej ležala dôkladne poskladaná perina a na nej zložený papierik. Siahla po ňom a prečítala si odkaz: Odišiel som do práce. Prídem večer, ty si zatiaľ uži voľný deň. – Hale
Všimla si, že prsty sa jej stále mierne triasli. Pravdepodobne to spôsobil potláčaný stres zo včerajšieho večera. Olivia si neradostne povzdychla, no rozhodla sa zbytočne nevylihovať. Bolo lepšie zamestnať sa povinnosťami, ako uvažovať nad momentálnymi okolnosťami alebo nedávnymi udalosťami.
Ustlala posteľ a presunula sa do kuchyne spojenej s obývačkou. Na stole ju čakalo akési jedlo zakryté potravinárkou fóliou. Boli to hrianky potrené arašidovým maslom, ozdobené čučoriedkami. Dojato sa usmiala a vzala si tanier so sebou pred televízor. Nikdy by si nemyslela, že nastane deň, keď ju Hale prekvapí hotovými raňajkami.
Behom doobedia sa jej podarilo zo skrine na chodbe vydolovať vysávač a ďalšie čistiace prostriedky našla pod umývadlom v kúpeľni. V upratovaní vynikala, doma to robila sama už asi desať rokov. Šikovne poupratovala každú izbu, avšak dala si pozor na osobné veci ako šuplíky, zbierku kníh a iné zákutia bytu. Poobede sa pre zmenu pustila do varenia. Zvolila krémové rizoto na taliansky spôsob a tajne dúfala, že ho Hale neodmietne. Netušila, aké jedlá obľuboval, ani čo naopak nenávidel.
Slnko zapadalo za obzor, telka bežala a večera stála dovarená, prikrytá pokrievkou na šporáku, keď sa v zámke konečne ozvali kľúče. Olivia vyletela na nohy a utekala Halea privítať.
"Ahoj, Vi," utrúsil pri vyzúvaní topánok.
Zadivila sa: "Vi?"
Hale jej opätoval neistý pohľad a len potriasol hlavou: "Prepáč, včera mi to akosi ušlo a odvtedy mi po rozume behá iba táto prezývka."
"Je to milé," usmiala sa. Ešte nikdy nedostala prezývku.
Sňal si z pliec tašku plnú kníh a vydýchol úľavou: "Dnešok bol absolútne neznesiteľný," posťažoval si.
"To ma mrzí," povedala.
Mávol nad tým rukou a rozhodol sa debatu zvrtnúť: "Čosi tu skvelo vonia."
"Uvarila som večeru."
"Cítim huby, ale aj dávku citróna," hádal.
Oliviine líca sa začervenali miernou hanbou: "Citrón bude pravdepodobne len vôňa utierok, ktoré som použila pri upratovaní. Inak som pripravila rizoto."
Hale sa pobavene usmial: "Vidím, že si bola behom mojej neprítomnosti, ako inak, nezastaviteľná. Ďakujem."
Spolu sa odobrali do kuchyne, kde Hale nadvihol pokrievku a zhodnotil Oliviino kulinárske umenie: "Vyzerá to výborne."
"Pokojne si daj, čakala som s tým na teba."
Hale jedlo rýchlo ohrial a vytiahol dva taniere. "Opravil som tvoju písomku a nedopadla práve najlepšie," nadhodil, kým naberal.
Olivia pozrela do zeme: "Prepáč."
"Potrebuješ pomoc? Mohli by sme sa na to všetko pozrieť spolu, ak by si chcela," ponúkol a postavil pred ňu plný tanier. Sadol si na miesto oproti a čakal na odpoveď.
"Nie, to nebude nutné. Mám iba menší problém so sústredením sa. Keď sa zahľadím na literatúru, spomeniem si na teba a..."
Hale zbledol, nastalo zvláštne ticho. Olivia sa mu nedokázala pozrieť do očí, a tak všemožne uhýbala pohľadom. Než stihli povedať hocičo ďalšie, ozvalo sa zaklopanie na vchodové dvere. Haleom cuklo a zľakla sa dokonca i Olivia.
"Kto je to?" opýtala sa vystrašene.
Hale sa zamračil. "Netuším," odvetil a pobral sa zistiť to. Olivia následne začula otvorenie dverí a ako prevravel: "Elia, dnes nie."
Bytom sa rozniesol pobúrený ženský hlas. Olivia stŕpla. Počúvala: "Prečo nie? Inokedy s tým problém nemáš."
"Ale teraz áno," upozornil Hale neznámu.
Do obývačky vpadla krásna, mladá žena. Mala na sebe formálne sako, čiernu kabelku zavesenú na predlaktí a neprehliadnuteľný rúž. Okamžite jej zrak padol na prekvapenú Oliviu a obe na seba hľadeli akoby zočili zázrak.
Hale sa nahnevane prirútil za ňou, no nezastavil sa pri nej a radšej podišiel k Olivii: "Nedokázal som ju zastaviť. Prepchala sa popri mne dnu akoby jej to tu patrilo."
Žena sa zháčila: "Dovolíš?!"
"Olivia, predstavujem ti moju sestru, Eliu."
"Teší ma," slabo sa na ňu Olivia usmiala.
Elia zvedavo nadvihla tmavé obočie a nechápavo preskakovala očami z jedného na druhého.
Hale pokračoval: "Elia, toto je Olivia, moja... priateľka."
Obe vyvalili oči. Olivia sa zháčila a vzhliadla. Ešte stále sedela na stoličke, kým on stál vedľa s kamennou tvárou. Zjavne si to neprial rozoberať viac a vysvetlia si to neskôr, keď osamejú. Nateraz spolu potrebovali zahrať presvedčivé divadielko.
"Práve sme sa chystali večerať. Nechcela by si sa k nám pridať?" ujala sa Olivia svojej roly a poukázala na naservírované porcie rizota.
Elia samou úľavou vydýchla: "Veľmi rada, umieram totižto od hladu! Neuveríte, čo sa mi stalo cestou sem..." začala s táraním. Kabelku hodila vedľa stola na podlahu, vzala si nový tanier a bez okolkov si naložila. Onedlho sedeli opäť všetci za stolom a jedli. Hale sa zdal byť mysľou neprítomný, no Olivia hltala každé Eliine slovo. Bola ukecaná, zábavná a tak trochu šibnutá, no tým dobrým spôsobom. Olivia ešte nikdy nestretla nikoho s takou kopou energie. Lipla na každej historke, ktorú prerozprávala a zdalo sa, že si dievčatá veru padli do nôty.
Elia sa na ich vzťah zbytočne nevypytovala, prvotný šok z nej ľahko opadol a zamerala sa na Oliviu skôr ako na potencionálnu, budúcu kamarátku.
Byt sa zahalil do tmy. Všetci si popriali dobrú noc a rozlúčili sa. Elia sa pobrala spať na sedačku, Hale a Olivia si to namierili do spálne. Cítila, aké horúce má z toho líca. Hoci včera spali vedľa seba, situácia bola mierne iná. Bez slov si ľahli.
On prelomil ticho prvý: "Nenapadla mi lepšia výhovorka ako označiť ťa za moju priateľku. Bolo by to inak zvláštne, ak by si dnes spala tu."
"Ani si nevšimla, že som na sebe mala jej tričko a neskôr pyžamo," pousmiala sa ona.
Povzdychol: "Má toho toľko, že si niektoré kúsky asi ani nepamätá."
Olivia sa pretočila na bok, aby naňho lepšie dovidela: "Neznieš akoby si ju mal rád."
Hale urobil to isté a opravil ju: "Je to moja sestra, milujem ju, ale... je otravná."
Zasmiala sa: "Je veselá a priateľská."
Usmieval sa nad jej smiechom, avšak potom zvlažnel a otázal sa: "Ako... ako sa máš? Ten pokus o znásilnenie sa udial iba včera, nemusíš sa tváriť, že je všetko v poriadku."
"Je... ťažké nemyslieť na to, no nechcem, aby ma to ovládalo."
Hale všetku námahu vzdal a odtiahol jeho perinu stranou. Naznačil jej, aby sa šuchla bližšie a ona uposlúchla. Privinul si ju rovnako, ako poslednú noc a Olivia sa započúvala do tlkotu jeho srdca. Prehovorila: "Ďakujem ti za raňajky. Bolo to od teba milé."
"Nemáš zač."
"Rada by som ti povedala, kedy odídem a kedy zasa nastúpim do školy, avšak... bojím sa. Toto je jediné bezpečie, aké teraz mám."
Zahmkal na súhlas: "Vezmi si koľko času potrebuješ."
Olivia sa samou úľavou nekontrolovateľne rozplakala. Hale ju tíšil a objímal, až dokiaľ samým vyčerpaním nezaspala.