Tom pov-
"Hovoril som že vyhrám" povedal som Lukášovi,Jánovi a Billovi keď sme vystúpili z auta.
"To není možné už" urazene povedal Jano ale ja som si zvykol na výhry a na to urážanie.
"Kedy to zopakujeme" opýtal sa Lukáš "hoci kedy" povedal som a s Billom sme išli za ostatnými.
"Áno" z radosťou kričali a Jana ma išla objať ale odstrčil som ju "niečo som ti hovoril" hnusne som na ňu pozrel a ona dala hlavu dole.
Niekto mi tu však ale chýba. Začínal som sa všade okolo pozerať a všimol som si kto tu chýba. Jasmine.
"Kde kurva je" zakričal som a pozrel na ostatných "kto" nechápavo sa opýtala Dominika "Jasmina" povedal som agresívnym tónom.
Ako im mohla ujsť? Veď tu boli všetci okrem mňa a Billa a ona im aj tak ušla.
Prečo musí robiť furt problémy a utekať? Jej naozaj nedošlo že týmto si to len zhoršuje a že vždy ju aj tak nájdem.
"Pome ju nájsť" povedal som a pozrel na všetkých. Všetci sme sa rozdelili a išli ju hľadať. Ja som išiel s janou.
"Veď ju chuderku nechaj" ironicky povedala keď som naštartoval auto "môžem teba nechať" povedal som jej a ona stíchla.
Jasmine pov-
Opýtala som sa nejakých ľudí čo som stretla na ulici kde je policajná stanica a išla som tam kam ma poslali.
Vonku bola už tma takže bolo ťažké hľadať ale začala som cítiť nádej na slobodu keď som uvidela policajnú stanicu.
Rozutekala som sa ešte rýchlejšie a rýchlo som otvorila dvere.
"POTREBUJEM POMOC" zakričala som keď som vošla dnu "ste v poriadku slečna" ozval sa policajt a išiel za mnou "nie" začala som plakať a on sa ma snažil utíšiť.
"Poďte so mnou a poviete mi čo sa stalo" povedal a ja som išla po ňom.
Vkročili sme do kancelárie a on zatvoril dvere "sadnite si" povedal mi a ukázal na stoličku ktorá bola pri stole. Ja som si sadla a on si sadol oproti mne na stoličku takže sme boli, tvár k tvári.
"Musíte mi pomôcť prosím" začala som panikáriť lebo som sa bála že zas príde a zoberie má. Viem že ak by ma teraz našiel a znova zobral tak by mi ublížil.
Ten policajt sa usmial a ja som nechápala čomu sa usmieva "na čom sa smejete" nasrane a zmäteno som sa ho opýtala.
On nič nepovedal,zobral telefón do ruky a niekomu začal volať. Ja som len zaskočene pozerala a čakala čo sa bude diať dole.
"Je tu" povedal ten policajt niekomu do telefónu. Nasledovné telefón položil a usmial sa.
"Je na ceste" povedal mi a ja som cítila svoje srdce až v krku
"K-kto" nechápavo a so strachom v hlase som sa ho opýtala "kto asi" zasmial sa a položil si ruky na stôl "Tom Kaulitz" hnusným úsmevom sa usmial.
"Nie" povedala som,postavila sa zo stoličky a utekala smerom ku dverám ale on sa postavil tiež a bol rýchlejší ako ja. Predbehol má a dvere mi rovno pred nosom zamkol.
"Pusť ma preč ty hajzel" buchla som ho do hrude a sa len zasmial "už viem čo Tom myslel tým že hlavné ju stráž" povedal a zobral kľúče z dverí a dal si ich do uniformy
"Ty máš byť policajt a nie pomáhať skurveným mafiánom" zakričala som na neho a on len prekvapené pozeral.
"Asi to nenapadlo že Tom je najväčší mafián a že my všetci sme jeho pomocníci takže tebe" pristúpil bližšie ku mne "nepomôže nikto a nič" a opäť sa svojim retardovaným úsmevom usmial.
"Zabi ma" povedala som mu a on len nechápavo pozeral "čo" nervózne sa zamsial.
"No tak nepočul si zastrel ma" povedala som mu a pozrela na zbraň ktorú mal v opasku "prečo by som to kurva robil" začal zvyšovať hlas.
"AJ TAK MA ON ZABIJE A CHCEM ZOMRIEŤ RADŠEJ TERAZ A RÝCHLO AKO S NÍM A POMALY" zakričala som na neho a začali mi tiecť slzy po tvári.
"To nemôžem" mykol plecami usmial sa a ja som rozmýšľala ako to spraviť a tú zbraň mu zobrať. Zabijem sa sama keď ma on nevie.
Ako som mu išla tu zbraň brať tak zrazu niekto zaklopal na dvere. Vedela som kto to je. Vedela som že to je Tom.
"NIEE" zakričala som keď začal ten policajt odomikať a otvárať dvere.
"Ty ma nikdy neposluchneš" povedal Tom keď sa otvorili dvere a pozrel rovno na mňa. Vyzeral dosť nasrane.
"Robila niečo" pozrel na toho policajta a išiel pomaly za mnou. Ja som začala kráčať do zadu. "Snažila sa ujsť" zasmial sa policajt a Tom má chytil pevné za ruku. Konkrétne za zápästie. "Nič nové že" pozeral hnusne na mňa
"Naser si" povedala som mu a on mi dal facku. Ten policajt sa zasmial a ja som si chytila to líce kde má zbil. Bolelo ma to.
"Ideme" povedal a začal ma ťahať za tebou "užívaj si s ňou" so smiechom povedal ten policajt Tomovi a Tom na neho s úsmevom pozrel "budem" povedal a išli sme ďalej.
"Pomôžte mi niekto" plakala som a kričala počas toho čo má pevne držal za ruku a mne nezostávalo nič iné len ako ísť s ním.
Nikto nič nepovedal ale každý len pozeral. To naozaj? Každý sa ho boji? Veď keby chcú tak je ich tu veľa a mohli ho rovno teraz zabiť
Kričala som a hovorila nech mi pomôžu ale nikto nič nerobil. Každý len pozeral.
Vyšli sme von z policajnej stanice a namierili k jeho autu. On má stále silno držal za zápästie takže tam budem mať určite modrinu.
Otvoril dvere do auta a hodil má dozadu na sedadlá.
"Prečo nemôžeš proste počúvať" ozvala sa spredu Jana " a prečo by som mala" povedala som a snažila sa ukľudniť.
Tom prišiel do auta,a pozrel na mňa "aspoň raz si mohla byť poslušne dievča ale nebola si" pozrel do predu a naštartoval auto "takže budeš trpieť" povedal a išli sme.
Ja som sa snažila otvoriť dvere ale boli zamknuté. Jana sa na tom len smiala a Tom ako by nič sa nestalo len v kľude jazdil.
Ja som si utierala slzy a bála sa čo bude nasledovať, pretože som vedela že on to len tak nenechá.
"Tak čo užijeme si to Zlatko" pozrela Jana na Toma s úsmevom "to je jasná vec" povedal jej a na sekundu sa otočil za mnou a potom naspäť na cestu "najprv ale vybavím ju" povedal.
Nie. Nie. Nie. Začínam sa báť čo sa bude diať ale zároveň dúfam že spraví niečo a tým má zabije. Takýto život žiť naozaj nechcem.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
strata modelky
Подростковая литератураJasmine je dievča ktoré sa venuje modelingu rok. Keď však bude mať modeling show tak ju osloví modelingová agentúra v Nemecku. Keď ponuku Jasmine prijme tak tam začne jej nový život. Všetko bude dobre až do toho momentu kým nestretne najväčší mafián...
