strata modelky

čo ty si za brata

Otvorili sa dvere a ja som hneď zbraň,ktorú som držala v ruke,namierila na dvere pretože som nevedela čo má čaká a kto príde.

"Jasmine" bol to on. Tom.

A všetci ostatný. Myslela som si že má nenájdu ale našli ma.

Videla som ako zaskočené pozerajú na mňa a na tie telá ktoré boli pri mne

"Jasmine už môžeš tu zbraň položiť" povedala Dominika a kráčala mojím smerom "zostaň tam" zakričala som na ňu a všetci len nechápavo pozerali

"Jasmine sme to my" povedal Tom a ukázal mi rukou aby som tu zbraň zložila

"Prestaňte sa takto chovať" zakričala som na nich a začala plakať.

Z tohto všetkého som bola v šoku pretože práve som zabila dvoch ľudí a moje telo to nedokáže ešte spracovať

"Si v šoku to je normálne len odlož tú zbraň" začal kráčať Tom pri mňa

"Stoj" zakričala som na neho a on sa zastavil "nemali ste ma zachrániť. Nemali ste zachrániť vraha" kričala som na nich

"Jasmine nie si vrah len si sa musela zachrániť" povedal Bill jeho ukľudnujúcim hlasom "nie Bill ja som vrahyňa" povedala som a namierila zbraň na svoju hruď

"Jasmine nerob to" so strachom v očiach povedala Dominika,zatiaľ čo Tom kráčal ku mne "ja s týmto nemôžem naďalej žiť" išla som stlačiť spúšť a zastreliť sa ale Tom tu zbraň z mojej ruky odhodil a nasledovné ma objal

"Je po všetkom" hovoril mi keď ma pevno objímal. Ja som ho objala späť a cítila som pocit bezpečia "nechcem vás rušiť ale mám pocit že niekto tu je" povedal Georg a naše objatie sme ukončili.

Bill niečo zobral z bundy a bola to zbraň. Ďalšia. "Musíš si ju zobrať" podal mi ju.

"Ale neskúšaj sa zabiť" pozrel na mňa Tom a ja som si tú zbraň z Billovej ruky zobrala "budeš sa držať za nami pretože nemáš vestu a pravdepodobne tu niekto je" povedal mi Tom a ja som ukázala hlavou áno.

Zabila som dve osoby takže možno zabijem opäť niekoho.

"Pome" povedal Tom a tak sme išli. Tom sa držal celý čas pri mne a mal ma za jeho chrbtom

Išli sme temnou chodbou,nasledovné na schody a objavili sme sa v dome.

Ako sme prešli celý dom a blížili sa ku vchodovým dverám tak hrubý mužský hlas nás zastavil.

"Ale ale kam že kam že" viem presne koho hlas to bol.

Môjho 'otca'

Všetci sme sa otočili na neho a stál tam on a ďalší 2 muži.

"Jasminka moja ty ma opúšťaš" ironickým tónom sa opýtal "áno opúšťam a veľmi rada" chladné som odpovedala a Tom stál vedľa mňa a len som na ňom videla aké nervy má.

"Tom" pozrel môj 'otec' na Toma "dúfam že ti moja dcéra aspoň dobre slúži" zasmial sa aj s tými mužmi.

"Slúži a veľmi dobre" usmial sa na nich a im ich úsmev klesol.

"Spravíme dohodu" začal môj otec "buď mi zaplatíte 10 000€ alebo vašu Jasmine si nechám" povedal a usmial sa

"To je veľa a toľko pri sebe nemáme" povedal Bill a tí chlapi aj s mojím otcom sa zasmiali a pozerali na seba

"Tak mi ju tu budete musieť nechať" mykol plecami "jedine tak v tvojom sne" odpovedal mu Tom a tí chlapi čo boli pri mojom otcovi,si zobrali zbrane a nemierili ich na nás.