22:03

152 7 0
                                    

Zobudila som sa na silný ženský smiech,no však ten smiech som u žiadnej z báb čo tu sú nepočula.

Postavila som sa z postele, ponaťahovala som sa, bolí ma hlava strašne takže potrebujem kávu.

Išla som von z izby a išla do kuchyne. Ako som išla do kuchyne tak moje srdce v jeden moment úplne zamrzlo.

Videla som na gauči sedieť,Billa, Geogra,Gustáva,Dominiku,Veroniku, Selén. No čo však bolo pre moje srdce také zaskočujúce bol Tom a jeho dievča ktoré sedelo na jeho kolenách,a vyzerali že majú k sebe dosť blízko.

"Dobre ráno Jasmine" s úsmevom povedala Dominika a všetky oči boli na mne "dobré" odpovedala som a išla do kuchyne.

Musím dostať ten pocit so seba preč,a jeho musím začať nenávidieť. Ale neviem ako.

Naliala som si do šálky kávu,sadla som si na linku a pozerala sa von oknom. Nič iné som nepočula ako iba ich smiech.

Chýba mi niekto s kým by som sa mohla takto úprimne smiať. Veľmi mi to chýba.

"Jasmine haló" vrátil ma do reality Billov hlas "áno" pozrela som na neho a on stál oproti mne "čo sa deje" starostlivo sa ma spýtal. Ja som si odpila z kávy a pozrela na neho "kde je môj telefón"

"Tom ho má niekde schovaný" povedal mi a ja som išla dole z linky "dáš mi ho prosím" pozrela som mojimi smutnými očami na neho "Jasmine to ja nemôžem"

"A prečo by si nemohol?"

"Lebo to má Tom a pokiaľ ti to nedá on tak ja nemôžem" povedal,ja som položila kávu na linku a išla do izby.

Treskla som dverami pretože nemôžem už tieto sračky typu že Tom Tom Tom počúvať

Dvere v izbe som si zamkla a pozrela som na okno "nie Jasmine nemysli na to" hovorila som si,a snažila som si vyhovoriť z hlavy to aby som ušla.

Ale načo tu budem? Nič ma tu nedrží.

Niekto mi zaklopal na dvere "Jasmine" ozval sa Dominikin hlas. Nasledovné otvorila dvere "Jasmine odomkni" začala s kľučkou hýbať keď zistila že sú zamknuté.

Buď teraz alebo nikdy.

Utekala som rýchlo k oknu,otvorila ho a nasledovné z neho vyšla von a začala utekať.

"Jasmine" klopala silno Dominika.

Ja som začala utekať preč a konečne cítim voľnosť.

Tom pov-

"Jasmine" počul som Dominiku ako kričí na Jasmine a brucha do dverí.

"Čo sa deje Dominika" zakričal na ňu Bill "neotvára dvere" zakričala spätne

Úprimne mňa netrápi už. Ja mám pro sebe Rebeku ktorá sa ku mne správa normálne a nebojuje proti mne.

Nehovorím že Jasmine rád nemám,práve naopak mám a začínam sa zabudnúť na ňu tým že sa venujem Rebeke.

"Máš ten náhradný kľúč Tom" došla Dominika do obývačky za nami "v mojich dverách" povedal som jej "Tom kto je Jasmine" opýtala sa ma Rebeka "nikto" povedal som jej.

Samozrejme že ma zaujíma čo robí,prečo je zamknutá a kde je ale musím prestať sa chovať takto a musím tie city zo mňa odstrániť.

"Tom, Jasmine tu není" prišla Dominika celá údychaná "čo tým myslíš že není" opýtal som sa jej "okno je otvorené takže ona musela ujsť" povedala a ja som cítil v sebe len ako mi prúdi krv

Prečo vždy musí robiť komplikácie a prečo sa zase o ňu zaujímam? Snažil som sa odstrániť k nej city celý čas a teraz to cítim úplne rovnako ako keď bola v nemocnici.

strata modelky Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon