všetko bude fajn

150 7 1
                                    

Tom mi povedal aby som išla do mojej izby a tam mi to začal ošetrovať.

"Už mi povieš čo sa stalo" opýtal sa ma a niečo mi priložil na hlavu "no čo by sa stalo" začala som "proste som chcela ujsť,trochu to nevyšlo a tak som padla na zem a buchla si hlavu o drevo" povedala som mu a on sa odo mňa oddialil tak aby na mňa videl.

"Kde si narazila na drevo" čudoval sa "veď v lese asi nie" chladným tónom som povedala,pretože som stále na seba naštvaná že sa mi to nepodarilo "prečo si vôbec sa snažila ujsť? Myslel som si že sa ti to tu už páči" povedal mi

Páčilo sa mi tu do tej doby čo som ešte nežiarlila

"Tak ľudia sa menia a menia aj svoje názory" usmiala som sa na neho ironicky,on len prekrútil očami, niečím mi prešiel opäť po hlave a opäť sa odsunul a pozrel na mňa "máš to" povedal mi keď mi to ošetril "hm dik" odpovedala som a on sa len zasmial

"Čo ti príde vtipne" opýtala som sa ho "to aká chladná si" postavil sa z postele "idem spať a prosím ťa chcem spať normálne takže už neuchádzaj" povedal mi a išiel k dverám

"Neboj sa aj keby ujdem tak tu máš už za mňa náhradu takže mojej straty by si si ani nevšimol" povedala som mu a on sa na mňa otočil keď stál pri dverách už "pristane ti keď žiarlíš" mrkol na mňa "ja nežiarlím" povedala som mu ale bolo to klamstvo

On sa len usmial a odišiel z izby. Prečo je tak takže prestať na neho myslieť a prestať na neho žiarliť.

"Ach" postavila som sa z postele,išla si pre oblečenie a spať.

_

"TOM NEROB BLBOSTI"

Zobudila som sa na hádku. Medzi Tomom a Billom.

"MOJA VEC TO JE BILL CHÁPEŠ? JA SPRAVÍM TO ČO MNE BUDE VYHOVOVAŤ NAJVIAC"

"ALE ONA ZA TO KURVA NEMÔŽE. TY SA MUSÍŠ KONTROLOVAŤ"

"BILL UŽ SA PRESTAŇ ASPOŇ RAZ ZA ŽIVOT SA CHOVAŤ AKO MATKA UŽ PROSTE PRESTAŇ"

Bola som zmätená čo sa deje. Počula som ako niekto ide k mojej izbe. Rýchlo som zavrela oči a hrala sa že spím aby nevedeli že som ich počula.

Do izby niekto prišiel ale nevidela som kto keďže som "spala"

"Jasmine vstávaj" bol to Tom ktorý išiel pri moju posteľ a začal ma budiť. Ja som sa hrala že sa preberám ale on stál nado mnou, oblečený a jeho tvár bola naštvaná. Veľmi naštvaná.

"Čo sa deje" pozrela som na neho "odchádzame" povedal mi a ja som len nechápavo pozrela "a kam" opýtala som sa ho

"Máš moc otázok takže poď" chytil ma za ruku a postavil ma "ideme preč" povedal "ja nemôžem ísť v pyžame" povedala som mu keď som išla po ňom lebo ma držal za ruku "je úplne jedno v čom zom- v čom pôjdeš" opravil sa a prečo mám pocit že chcel povedať v čom zomrieš?

Ide ma zabiť?

Vyšli sme z izby a išli okolo obývačky

"Tom prestaň" povedal mu Bill z obývačky a Tom na neho pozrel.

Ja som videla všetkých ako vážne a smutné na mňa pozerajú.

"Povie mi niekto čo sa deje" opýtala som sa ich "Jasmine odpusť nám to" povedal Bill a ja som sa začínala strácať už

"Odpustiť čo" čudovala som sa "nič ideme" zatiahol ma za ruku Tom a išli sme von z domu a do Billoveho auta.

Jednou rukou Tom odomkol auto,druhou ma držal a nasledovné hodil na miesto vedľa vodiča.

Zavrel mi dvere a išiel si sadnúť na miesto šoféra. Dverami treskol,a nasledovné auto naštartoval

"Čo sa deje Tom povec mi prosím" mám starosti o to čo sa deje,pretože som v tom zapojená ja.

On neodpovedal a len sme išli.

Opýtala som sa ho ešte asi tri krát čo sa deje a kam ideme ale nikdy neodpovedal a celú cestu bol len ticho.

_

"Vystup" povedal mi keď sme zastavili uprostred ničoho. Bola tu len veľká rola a nič viac.

Ja som teda vystúpila a on bol ešte chvíľu v aute,ale potom vystúpil aj on a išiel za mnou.

Neboli tu žiadne domy,ľudia,obchody, uličky no proste nič. Bolo to tu ako miesto bez života.

Tom si chvíľu držal hlavu rukami. Vyzeral dosť nervózne. Nasledovné dal ruku z jeho hlavy preč a pozrel na mňa.

"Prepáč" povedal mi "čo sa d-" nestihla som dopovedať keď Tom vytiahol s nohavíc zbraň.

Ja som len zaskočene pozerala na neho a nasledovné na zbraň "čo s tým ideš robiť Tom" so strachom som sa ho opýtala.

Nebojím sa že má zabije ale skôr mi je ľúto že to spraví pretože som si myslela že ma má možno rád

On zbraň nabil a namieril s ňou na mňa. Na moju tvár.

"Neviem dôvod prečo to robíš ale fajn zabi ma" cítila som slzy na tvári pretože ja som k nemu začala niečo cítiť a on ma ide teraz zabiť.

Videla som že ruka v ktorej držal zbraň sa trasie,takže to spraviť nechce

Tak tiež som si všimla aj jeho očí,sú červené,ako keby sa chystal plakať.

"Prečo mi to robíš" povedal a slzy mu začali tiecť po tvári.

Bola som zmätená že vidím chlapa ako je on plakať. A ešte predo mnou

"Ja ťa nechcem zabiť Jasmine ale to čo k tebe cítim je silnejšie ako ja a ja to neviem ovládať" plakal a pozeral sa mi do očí.

Takže predsa cíti niečo ku mne? Som rada a zároveň aj zaskočená.

"Tom nemusíš ma zabiť" nadýchla som sa a pozerala na neho "spolu to nejako zvládneme. Ale pokiaľ chceš a cítiš to tak,tak to sprav" s ťažkým srdcom som mu povedala

On celý čas na mňa pozeral a plakal. Ja som plakala tiež ale menej ako on

"Ja to nedokážem" zložil zbraň,zbraň padla na zem a on si dal tvár do dlaní a plakal.

"Tom" išla som pri neho a ruky z jeho tváre som dala preč a naviazala s ním očný kontakt

"Je to úplne v poriadku cítiť niečo k niekomu. Si len človek a toto je u človeka normálna vec" držala som mu stále ruky ktoré som dala z jeho tváre preč a on len na mňa pozeral

Rukami som mu z tváre dávala preč slzy a on ma stále sledoval

"Ja neviem prečo ale. Od prvého momentu čo som ťa videl tak som niečo divne cítil a hovoril som si že ťa nemôžem stratiť a to som ťa vtedy poznal sotva 5 minut"

"Tom ja tiež niečo cítim k tebe a je to normálna vec" usmiala som sa na neho a on mi taký malinký úsmev opätoval

"Prepáč mi to" povedal a objal ma. Ja som len zaskočene stála ale nasledovné som ho objala späť.

Myslela som si že to je chlap ktorý má miesto srdca kameň,ale však mýlila som sa

"Všetko bude fajn" povedala som a on sa odo mňa odsunul aby sa na mňa mohol pozrieť "nikdy sa mi toto pri nikom nestalo" nervózne sa zasmial "tom to je normálne" usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

Nasledovné sa ku mne dal bližšie a pobozkal ma. Ja som ho pobozkala späť a jeho ruky som ucítila na svojich bokoch.

Potom sme sa od seba oddialili a len na seba usmiali.

"Ideme" opýtal sa ma a ja som ukázala hlavou áno "ešte toto" povedala som,dvihla zo zeme zbraň a podala mu ju.

On sa usmial,schoval si ju do nohavíc a išli sme do auta.

strata modelky Donde viven las historias. Descúbrelo ahora