nemám na výber

157 7 5
                                    

"vy ste Bill že" prišiel doktor za nami keď sme čakali v čakárni vyše 3 hodín.

"Áno čo je s mojím bratom" pozrel na doktora

"Váš brat je momentálne mimo ohrozenia života chvalabohu" pozrel sa na papier čo držal v ruke "mal krvácanie do mozgu ktoré sa nám podarilo zastaviť a taktiež aj do brucha a to sme zastavili tiež" povedal

Chvalabohu že je v pohode

"Môžem ho vidieť" opýtal sa Bill "môžete ale spí a pravdepodobne by sa mal zobudiť zajtra" odpovedal doktor "dobre ďakujem" povedal Bill a doktor odišiel

"Chvalabohu" povedal Georg "ja som vedela že to prežije lebo je silný" Veronika dodala

"Ideme za ním" pozrel sa na všetkých Bill "môžme" povedala Dominika

Ja som bola ticho pretože som si všimla ako blízko majú všetci k sebe. Miesto mňa.

Ja, Bill,Dominika,Gustáv sme sa sa postavili zo stoličky pretože my sme sedeli a ostatný stáli. A išli sme za Tomom.

Potichu sme otvorili dvere a vkročili do izby.

Tom mal na sebe masku a bol popripájaný na stroje. Pripomenulo mi to úplne mňa keď som takto isto aj ja bola.

"Môj braček" išiel k nemu Bill a chytil mu ruku. "Čo sa ti to stalo" pozeral na neho

"Bill nechceš ísť domov? Zajtra prídeme" išiel pri Billa Gustáv.

"Nemôžem ho tu nechať samého" pozrel Bill na nás a potom na Toma "veď aj tak bude len spať" Dominika povedala

"Tak fajn" povzdychol si Bill "poďme" a išli sme

Ja neviem prečo ale nechcela som sa im do toho miešať keď som videla ako blízko vzájomne majú a takmer ako by som tu ja ani nebola.

Ale to nevadí pretože nejedná sa o mňa ale o Toma

_

Nedá sa mi zaspať. Celú noc sa len prehadzujem zo strany na stranu a nedá sa mi zaspať.

"Posledné slová" Rebeka sa na mňa pozrela po tom čo som nahrala Tomovi hlasovú správu a dúfala že príde

"Nie" odpovedala som jej "fajn" nabila zbraň a dala mi ju pri hlavu. Ako išla stačiť spúšť tak Nicol ju vyrušila "zachvilu prídem ale môžeš ju zabiť aj bezo mňa" usmiala sa na mňa a odišla z izby.

"Tak" pozrela na mňa Rebeka "zbohom" išla stlačiť spúšť ale ja som sa spamätala a zbraň som jej vyrazila z ruky,a nasledovné spadla na zem

"Čo tu kurva robíš" zaskočeno na mňa pozerala Rebeka "nezabijú ma žiadne štetky" povedala som jej a dala jej päsť do tváre tak silnú že padla na zem

Zatiaľ čo bola na zemi tak ja som išla zobrať rýchlo zbraň a namierila ju na ňu, keď stále ležala na zemi

"Prosím nesprav to" plakala a smutnými očami na mňa pozerala "prosenie pre mňa nezanemá nič" usmiala som sa na ňu a nasledovné ju strelila rovno do hlavy.

Jej hlava padla hneď na zem,všade bola krv.

Preboha práve som zabila človeka.

Zrazu som započula ako sa otvárajú dvere "tak čo už si ju zabi-" prišla Nicol do izby celá vysmiata ale ako náhle videla Rebeku mŕtvu na zemi tak jej úsmev z tváre hneď zmizol

"Čo si to urobila" zakričala na mňa a začala plakať "to čo bolo správne" odpovedala som jej a ona začala utekať za Rebeku

"Rebi nie" plakala a hladkala jej ruku "ty budeš ďalšia" povedala som jej a ona sa na mňa hneď otočila "č-" nestihla ani dopovedať a guľku v hlave schytala aj ona

strata modelky Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt