Harry & Harry

2.

(a/n: ja pisem za 'velkeho' harryho, vik za 'maleho')

Moja nálada bola niekde hlboko pod bodom mrazu. Malo to tri dôvody: 1) zaspal som; 2) tým že som zaspal, logicky nestíham do práce a 3) nestíham ani moje raňajky v Cafe de Flore, takže sa budem musieť zastaviť v nejakej obyčajnej kaviarni niekde na Rue Amélie. Skutočne skvelý začiatok dňa, naozaj.

Ako som povedal, tak som skončil. Fajn, priznávam, o ulicu ďalej na Rue Cler. V diaľke sa týčila Eiffelova veža, ktorá aj po všetkom čase čo som tu prežil vyzerala čarovne. Chápem, čo ľudí tak láka na Paríži. Eiffie, ako som si ju nazval, potom rozhodne Parížanky a v neposlednom rade móda.

Ó, áno, o tú som sa zaujímal už v útlom veku. Myslím, že približne v siedmich rokoch som začal kresliť prvé návrhy modelov a tvrdou prácou som sa dostal až sem, na vrchol. Mám pár kolekcií a meno Styles je známe široko-ďaleko, taktiež vlastním časopis Styles et de style. Sen.

Kávu som si dal zabaliť v Le Petit Cler, kde som naposledy bol keď som mal asi sedemnásť. Bolo tam útulne, to áno, ale... stručne povedané - bolo to na hovno. Nie som typ na malé a útulné kaviarne, som radšej v centre diania kde nie sú zbytočné ‚náhody' ako že na vás niekto vyleje kávu alebo tak. A navyše, som rád vo svojej spoločnosti ako je Valentin Yudashkin alebo Roland Mouret. Síce sú odo mňa podstatne starší, ale ľudia vravia, že sa im vyrovnám.

Niektorí si dokonca myslia, že som lepší.

Kráčal som po Rue Saint-Dominique, predo mnou bolo iba pár ľudí keďže sa, rovnako ako ja, ráno ponáhľali do kancelárií. Bol som v tomto hlúčiku ľudí - alebo ako to mám nazvať - posledný. Pár žien ladne kráčalo, boky im obopínali sukne alebo úzke nohavice a 90% z nich by som poslal domov prezliecť, pretože vyzerali skrátka otrasne. Kto si, sakra, vezme boyfriend tričko s nápisom ‚swag' a zapraví to do obtiahnutej (vďakabohu čistočiernej, bez nápisov typu ‚bitch') sukne? Parížanka určite nie, toto musela byť turistka alebo nejaká slečna, čo sa prisťahovala. Des a hrôza.

Na druhú stranu, muži boli väčšinou v oblekoch. Niektoré vyzerali draho, jeden by som tipol na Dior, iné zas vyzerali až príliš lacno. Oblekom sa ale nepokazí nič. Dobre, jeden mal k šedému obleku červené ponožky, ktoré boli hnusne vidieť, to bolo otrasné, ale inak v poriadku, myslím.

A potom tu bol jeden chlapec. Kráčal kúsok predo mnou, do tváre som mu nevidel, ale podľa stavby tela vyzeral tak na pätnásť. Zaujímalo by ma, čo tu kurča ako on robí takto skoro, možno by som sa ho aj spýtal, ak by nemal ten hnusný Jack Wills sveter sangria farby a na tom burgundy vestu, ktorá mala na slnku bledofialové odlesky. Pravdepodobne bez značky. Fuj. Nohy mu obopínali khaki nohavice. Tá farba bola chic minulú jeseň, teraz tu nemá čo robiť. A v kombinácii toho, čo mal na vrchnej polovici tela? Khaki a sangria-burgundy-fialová? Prosím, nie. Nikdy.

Ale čo čert nechcel, ten malý sa potkol a spadol. A ja som to neubrzdil. Áno, prosto som preletel nad ním ako helikoptéra a skončil som na zemi tvárou dole, telom cez neho. A so špičkami mojich nových Yves Saint Laurent čižiem na chodníku. Oh môj Bože, ja tie špičky vidieť nechcem. To bude strašné. Otrasné. Stáli 875 eur, do riti a zničí mi ich jeden malý kokot, ktorý sa nevie pozerať pod nohy.

Na hrudníku som zacítil teplo. Nie. Oh nie. Nie, nie, nie! Prosím, že sa mi nevyliala káva na sveter? Prosím. Bol nový, síce iba z American Apparel, ale milujem ho! Panebože.

Kľud, Harry. Vyperie sa. Bude to v poriadku. Kľud.

Jedna otázka, ako sa mi, sakra, dostala káva na hrudník, keď na tom kreténovi ležím tvárou dole? Pravdepodobne to on bude mať na nohách. Môj problém to nie je, aspoň sa zbaví tých khaki nohavíc.

Boleli ma lakte a na rukách som cítil chlad. A ležal som na idiotovi bez akéhokoľvek vkusu, ktorý mal telo na hnusom, špinavom chodníku. Najhorší deň za posledných desať rokov.

„Nevieš sa, kurva, pozerať pod nohy?" povedal som naštvane. Do piči, nielenže ničí módu, ale ničí aj mňa.

Malý neodpovedal. Bol asi strašne vyšokovaný (možno sčasti preto, že na ňom ležal Harry Styles, ale keďže on okolo módy ani nešiel, pochybujem) ale nepovedal ani slovo, preto som sa postavil a pošúchal si lakte. Au. Nie, mňa až tak neboleli, ale boli na nich diery. DIERY. Chápete to? Kurnik, niekto si zo mňa robí prču a očividne ho to baví.

Špičky mojich topánok na tom našťastie tak zle neboli, iba sem tam bola namiesto klasickej hnedej nejaká čierna špina, ale dúfam, že to pôjde dole.

„Panebože... ja... ospravedlňujem sa!" vykoktal zo seba malý. Pohľad som na neho nepremiestnil. „Ja... oh, máte diery na lakťoch, mrzí ma to! Zaplatím vám!"

Počkať. Prestal som oprašovať moje stehná a prakticky som zamrzol v pohybe. Ten hlas. Viem presne, koho som počul. Počul som seba. Teda, seba keď som mal asi šestnásť - sedemnásť. Šokovane som premiestnil pohľad na chlapca.

Uvidel som seba. Do piče, naozaj si zo mňa robí ten hore srandu. On mal oči doširoka otvorené. Asi tú podobu videl tiež. Teda... asi. No, vyzerali sme - až na moje vlasy - úplne rovnako, takže. Toto predsa nie je možné.

Malý vstal s pohľadom upreným na mňa. Premeriaval si ma od hlavy až k päte.

„Ahoj," vystrel ruku, očividne rozhodnutý tú podobu ignorovať, „som Harry Styles."

„Ha-ha-ha," povedal som ironicky, „hlúposť, pretože ja som Harry Styles. A niekto s menom Harry Styles by si rozhodne nevzal kombináciu sangria-burgundy-khaki-fialová," vymenoval som farby, ktoré mal na sebe a ľahostajne sa otočil smerom k ďalšej kaviarni, aby som si mohol kúpiť tú hlúpu kávu a konečne si ju aj vypiť.

Sadol som si za bar. Dnes to bezo mňa v kancelárii vydržia, snáď nie sú až tak netmaví, ako si myslím. Ten chalan bol desivý. Vyzeral úplne presne ako ja, dokonca aj to znamienko tam mal. Moje tajné znamienko. Teraz ho vidieť nie je, mám cezeň vlasy, ale za uchom mám materské znamienko v tvare zvláštneho srdca. Nepodstatné, ale každopádne, mal ho tam.

Možno sa mi tá podoba iba zdala. Samozrejme, nebolo to možné. Je hlúposť, aby niekto vyzeral presne ako ja, nie?

Stolička vedľa mňa jemne zavŕzgala, keď si na ňu niekto sadol. Premiestnil som na osobu pohľad, čím som definitívne zamietol to, že sa mi podoba iba zdala. A taktiež som prišiel o nádej vypiť si v kľude kávu.

.....

"Myslíš, že vesmír bojuje, aby boli dve spriaznené duše spolu? Niektoré veci sú až príliš zvláštne a silné na náhodu."

.....

hiiii. tak uz mam kapitolu aj ja!

neviem pisat autorske poznamky (poznamku dokonca pisem na mobile, preto je bez diakritiky), takze vam len poviem, ze tato storka bude legendarna a ktokolvek protestuje, toho si najdem.

mam napozerane vsetky casti bones a csi las vegas, takze mam minimalne 60 sposobov ako vas zabit aby to vyzeralo na nahodu. nepokusajte.

inak som mierumilovna a som hepi, ze ste si nasli cas a snad vas toto cele bude bavit. :)

majte sa,

mish