Harry & Harry

5.

Veľký Harry:

Moje mladšie ja očervenelo. Hromadil sa v ňom hnev, dýchal prerývane, ale vyzeral rozkošne. Ako ja v jeho veku.

Bože, naozaj som povedal, že je rozkošný? Vlastne som to svojim spôsobom povedal samému sebe ale... je to divné. Aj keď, čo dnes divné nebolo?

„Aby bolo jasné," zhlboka sa nadýchol a kývol smerom k rozkroku „on má skoro sedemná-" sekol sa. On mi práve povedal dĺžku jeho vtáka! Preboha! Aj keď, dobrá vec je, že ja som vtedy mal asi osemnásť centimetrov. Meh, mal som ho dlhšieho ako on!

Stop, Harold. Nemáš, do riti, pätnásť, aby si si tu porovnával dĺžku... a vlastne sám so sebou! Som nechutný.

Chcem byť sám a ísť domov a napustiť si vaňu a prečítať Vogue a kúpiť kvety a vybaviť pár mailov a pospať si.

Chcem toho veľa, ibaže namiesto toho stojím pred týmto... predo mnou a hádam sa s ním ako desaťročné dieťa o cukríky. Radšej by som sa teraz hádal aj s a Taylor Swift.

„Poviem to posledný krát a uisti sa, že počúvaš, dobre? Prosto sa teraz otočíš a vypadneš niekam veľmi ďaleko odomňa, na túto podobu zabudneš a už nikdy, zdôrazňujem nikdy na to nebudeš myslieť. Neopováž sa."

„Ale..."

„Okamžite choď domov! Nemám záujem baviť sa s niekym s príšerným vkusom, otrasnými vlasmi – mimochodom, kedy si ich naposledy umýval? Stavím sa, že si len ďalšie rozmaznané decko, ktoré si niečo zmyslí a má to. Preto si v Paríži s mizerným britským prízvukom a stále za mnou ťaháš britskú riť, aj keď Britov z hĺbky duše nenávidím! Aj keď, stavím sa že ťa sem možno naschvál odložili aby mali pokoj, veď uznaj, kto by mal rád niekoho ako si ty?" kričal som. Kričal som tak, ako už dávno nie. Ani neviem prečo. Asi ma to celé vyľakalo, tá podoba, vrátilo sa pár spomienok z detstva a... vybuchol som.

Kým som sa stihol ospravedlniť, po lícach mu stekali slzy. Chvíľu som ho sledoval, no otočil sa na odchod.

„Hej, čo robíš?"

„Uh," zhlboka sa nadýchol, „jeden arogantný, namyslený hajzel mi práve povedal, že mám odísť, čo by som asi mohol robiť?" s mokrými lícami a čerenou tvárou vyzeral zraniteľne. Neskutočne zraniteľne.

„Prepá-"

„Strč sa!"

„Nie! Chcem to nejako odčiniť!"

Môžem byť akýkoľvek hajzel, ale moje vychovanie nepustí. Mama vždy chcela, aby som bol slušný, férový a lojálny, doteraz – a v mojej spoločnosti – sa mi to darilo. A toto ma mrzelo viac, ako by malo.

„Odčiníš to tak, že vypadneš. A – ako si sám povedal – už ma nikdy nebudeš kontaktovať, zabudneš na to, že sme sa niekedy stretli."

Netuším, čo za bullshit mi vtedy napadol, ale spomenul som si, že v jeho veku som bol ľahký. A myslím, že viete k čomu to smeruje. Dva kroky k nemu som prešiel ako nič a jednoducho ho zdvihol a prevesil cez rameno.

„Čo to sakr-" počul som jeho hlas a sám pre seba sa usmial. Nemal odporovať. Ideme ku mne, nebývam ďaleko. Síce som bol stále naštvaný za môj sveter, ale možno... možno by som mu mohol niečo vyradiť zo šatníku! A možno by sa mohlo moje staré ja normálne obliekať! Áno!

Takže som chodil po uliciach Paríža s mojim druhým ja cez seba a tíško dúfal, že ma nikto neodfotil. Bože, to by bol škandál.

Harry Styles má brata!

Odhalená rodina Harryho Stylesa!

Môže sa Harryho rodostrom doplniť o ďalšieho člena?

Takéto a ešte horšie titulky by boli v novinách. Prosím, nie.

Po pár minútach cesty som zastavil pri vysokej budove, v ktorej sa nachádzal môj apartmán. Hlavné dvere som odomkol a až pred schodmi položil Harryho dole. Zdvihol obočie.

„Snáď si si nemyslel, že sa s tebou budem trepať po schodoch."

„Kde sakra sme?" spýtal sa a zahryzol si do spodnej pery.

„U mňa doma. Vlastne ešte nie, ale keby pohneš zadkom, možno tam do jarných prázdnin budeme."

„Idiot."

-

Ten posledný kúsok, ten ktorý najviac potrebovala, to bol on.

-

a/n: Viky mala veľa povinností a málo času, takže máte znova veľkého Harryho, snáď prežijete. Niektoré vety možno nebudú dávať zmysel, mrzí ma to, v poslednej dobe to nejako viazne.

-m