Ako vyjednávať so Smrťou 2

137.Krok: Zatajuj informácie, ktoré by mohli nahnevať bohov!

"Cairo..." zopakovala som so zamyslením a pozrela sa pred seba.

Anubis pokrútil hlavou.

"Nerozumiem tomu. Prečo by niekto takto pomenoval nejaké mesto? Muselo za tým niečo byť," zamrmlal si viac-menej pre seba.

"A čo to znamená?" zvedavo som sa spýtala. Trhol sa. Očividne nevedel, že som ho počula.

"Cairo? Víťazný. Ale podľa mňa nie každé mesto si zaslúži niesť takéto meno. Niečo sa muselo stať počas môjho dlhého spánku. A obávam sa, že to malo súvislosť s ruinami v Memphis. Keby som len vedel, čo sa vtedy stalo..." Na tvári mal zvláštny melancholický výraz. Bolo ťažké usúdiť nad čím premýšľal. Zhlboka sa nadýchol, čím sa prebral zo zamyslenia. Nervózne sa na mňa pozrel.

"Nepáči sa mi jeho názov. Musíme byť obozretní voči obyvateľom. Nenápadní. Nemienim zažiť opäť tú istú scénu ako v Paríži." Nadvihla som obočie. Hádam tým chcel niečo naznačiť práve mne?

Si bystrá dušička.

"Anubis, uvedomuješ si, že si to bol ty, čo posadol hotel, kto ma nútil ísť cestou-necestou celým Parížom, akoby sme chceli všetkým povedať: 'Aha, pozrite! Aj my tu sme!' Nehovoriac o tvojom manipulovaní ľuďmi. Ak niečo bolo na nás, respektíve na mne veľmi zvláštne a vyžiadalo si to pozornosť okolia, tak to boli predovšetkým tvoje čary. Ľudia nie sú zvyknutí na to, že sa dejú zázraky. Čokoľvek, čo v daný moment nebude vyzerať prirodzene, bude vyzerať podozrivo a ľudia si nás všimnú, ba čo viac aj zapamätajú. Som stále hľadaný človek a po tom, čo som spravila tie saltá v múzeu po mne definitívne budú pátrať, dokým ma nenájdu a nezistia, ako som to spravila. A tam nastane problém!"

"Počkaj, počkaj, počkaj, Leila," brzdil ma boh smrti. Uprene sa na mňa zadíval, aby sa uistil, že ho počúvam. Ukázal rukami na seba. Nervózne sa usmial. "Ja som bol vtedy ty. Povedal som im to. Veď si pri tom bola. Oni museli vedieť, že ťa vtedy ovládala moc vyššia než oni sami kedy budú. Prečo by teda od teba mali čokoľvek chcieť? Povieš im jednoducho o mne. A moje dielo bude dokonané, lebo im potvrdíš moje slová a moji uctievači opäť nájdu ku mne svoju cestu. Bol to veľmi výhodný krok! A čo sa týka toho, že si hľadaný človek... Každý človek sa hľadá. Ale o tom by vedel viac povedať boh Heh. Len nechápem, prečo by to mal byť taký problém. Veď vy ľudia ste stále stratení!"

S povzdychom som sa chytila za čelo. Bolo mi príšerne horúco. Mozog sa mi pražil. Potrebovala som tekutiny. Nemala som chuť zahrať sa na google prekladač slov s podobným významom. Možno by som ho mohla naučiť pracovať s prehľadačom a potom by si všetko vyhľadával sám. No v momentne som tú myšlienku zavrhla. Okrem toho, že by to bolo pravdepodobne nemožné, bála som sa, čo všetko by našiel na internete, keby sa ho naučil raz používať. Kresťanstvo, rabovanie pyramíd, výsmech bohom, satirické články, rôzne kresby božstiev, ako si ich ľudia predstavovali v modernej dobe, obrovské kvantum kníh o rôznych mytológiách... Najpravdepodobnejšie by z toho dostal mŕtvicu. Nie, bude bezpečnejšie, keď ani len nezistí, že taká databáza existovala.

Ty máš nejaký zdroj informácií, o ktorých si mi nepovedala?! zasyčal mi do mysle. Prižmúrila som oči. Ja som ale sprostá!

"Anubis, v tej databáze nenájdeme odpovede k tomu, aby ťa ľudia uctievali. Keby to tak bolo, neplahočím sa s tebou do Paríža, ale povedala by som ti to rovno. Aspoň by som mala od teba pokoj," zamrmlala som poslednú vetu.  

 No on sa na mňa stále mračil.