Jeho obrovská ruka pristála na tvojom chrbte a postrčila ťa dnu. V miestnosti bolo minimum svetla, ale dosť na to aby si videla ako to tam vyzerá. Jednoduchá malá miestnosť, s jednou posteľou, stolíkom a obrovským zrkadlom oproti posteli.
Dych na tvojom krku ťa znervózňoval. Ruky boli položené na tvojich bokoch. Snape sa rozhodol zaboriť jeho nos do tvojich hustých vlasov a bolo počuť ako vdychuje tvoju vôňu.
Žeby si predsa len zistila, či sú tie reči pravda?
„Pán profesor?" Tvoj hlas znel mierne vystrašene, ale nadšenie tiež nechýbalo v tvojom tele.
Snape sa od teba odtrhol s miernou námahou. Svoj plášť odhodil do rohu izby a elegantne sa hodil chrbtom o matrac. Leží pred tebou s rozkročenými nohami s nebezpečným leskom v očiach.
Z vrecka nohavíc vyberie prútik a šepne: „Colloportus." Počuješ ako sa dvere po tvojej lavici zamkli. Nie je úniku.
„Prosím, volaj ma Severus." Prehltneš obrovský knedlík v krku. Sotva dýchaš. Či už je to zo strachu alebo nadšenia, sama nevieš povedať.
„Pod bližšie. Kľakni si." Zavelil zvodným hlasom.
Poslušne podídeš k posteli. A pomaly si kľakneš na zem medzi jeho rozkročene nohy.
YOU ARE READING
Wildest Dreams - on HIATUS
HumorSnape x Y/N epiclly tragic love story momentálny wordcount: 10 361