MEDZI NAMI UČITEĽMI

1. ČASŤ - Hulo má narodeniny

,,Pán profesor, ako sem vložím obrázok?" spýtala sa žiačka dumajúc nad počítačom.

,,Klikneš na Vložiť obrázok, Valentína..." odpovedal jej demotivovane profesor Krasko. ,,Na dnes už končíme, tak povypínajte všetky počítače."

Profesor Peter Krasko je chlapík v strednom veku. Aj keď je nenápadný a nízky, je za to dosť inteligentný a presne vie, čo v živote chce. Jeho veľmi krátke vlasy a dioptrické okuliare predstavujú jeho imidž. Má ženu a dieťa, s ktorými býva v malom postaršom rodinnom dome v miestnej kolónií. Neďaleko sa nachádzala aj škola, v ktorej pracuje. Aj keď učí informatiku už niekoľko rokov, po dnešku s týmito žiakmi bol už naozaj vyčerpaný. Úprimne, jediné čo ho držalo momentálne nad vodou bol fakt, že je piatok.

,,Tí sopliaci sa vôbec neučia," pomyslel si. Začal si postupne baliť veci do svojho malého pracovného kufríka, zatiaľ čo žiaci odchádzali jeden po druhom z triedy.

Keď zamykal triedu na tmavej, studenej chodbe na najnižšom poschodí školy, pristavil sa pri ňom jeho kolega a zároveň dobrý kamarát, Milan Poskladaný. Ako vždy mal úsmev na tvári.

Milan Poskladaný je celkom vysoký, priemerný chlap, ktorý je profesorom fyziky a aj keď je občas ako vystrelený z dela, žiaci to na ňom priam milujú. Je veselý aj napriek tomu, že je už nejakú tú chvíľu po rozvode. Nebolo to moc ideálne manželstvo. Žena psychopatka čo vám diriguje každý jeden váš krok a núti vás nosiť sexuálny oblečok s dierou na zadku? To si Poskladaný nenechal páčiť a tak teraz býva sám.

,,Serus Peťko! Kamže sa valíš ty šifoner? Isto domov čumieť na bedňu, tebe je dobre keď končíš o jednej," dobral si ho Poskladaný, keďže Krasko je tak trošku pri sebe.

,,Haha kiežby kiežby, musím ísť ešte na nákup. Uži si to tu zatiaľ," podpichol ho naspäť Krasko, ktorý bol pripravený vydať sa na odchod.

,,Tak to áno. Hej Peťo a inak, počul si, že má dnes Hulo narodky?" nadšene mu v otázke svojím spôsobom oznámil Poskladaný.

Krasko sa zastavil. ,,Fúha... no pravdu povediac, nevedel som o tom," odpovedal mu zaskočene.

,,Tak mu poď so mnou aspoň zagratulovať," vyzval ho Poskladaný.

Krasko s návrhom súhlasil a tak spolu vybehli o poschodie vyššie, do kabinetu Hula. Keď Poskladaný zaklopal na dvere, z kabinetu sa ozvalo ,,Ďalej!"

,,Ehehej chlapci, čo vy tu?" spýtal sa potešene Hulo s flaškou vína v ruke. Nebol sám, bol s ním aj jeden ich ďalší kolega. Ten toho ale väčšinou moc nenahovoril.

Krasko aj Poskladaný mali Hula radi. Hulo je štíhly, vždy strapatý chlapík, ktorý učí telesnú výchovu. Nie je to len ich kolega, ale aj kamarát, s ktorým sa radi občas zasmejú.

,,No serus ty hovado, počuli sme, že dnes tu má niekto narodky. Všetko najlepšie starký!" zablahoželal mu Poskladaný.
,,Všetko najlepšie Hulo, nech sa ti darí a nech zvýšia platy," pridal sa Krasko.

,,No ták chalani, to tam budete len tak stáť? Poďte si pripiť," pozval ich ďalej do svojho kabinetu a rýchlo vytiahol poháre, aby im mohol naliať trochu vína.

,,Na zdravie. No pochvál sa nám, čo máš nové? Vraj budete mať ďalší nový prírastok," začal konverzáciu Krasko, počas toho ako si spolu všetci štrngli.

Hulo sa zasmial. ,,Ále... to že sa o mne hovorí? Ale nie, srandujem, dobre vravíš. Už sa so starou moc tešíme. Hlavne na ten daňový bonus."

Poskladaný sa do konverzácie s veľkou radosťou pridal tiež. ,,No ty vole, tak to paráda. A ten tvoj bratranec? Čo je s ním? Dlho som ho nevidel v správach. Není ešte v špitáli čo mu to tak preplo vtedy idiotovi?"