Život vie byť ťažký. Heh,touto vetou sa asi začnem riadiť. Som obyčajné dievča zo starej vikingskej rodiny.Svoju matku som nikdy nepoznala,ale za to otca áno.Som za neho vďačná.
Nebol to ukážkový rodič,ale niekedy sme zažili aj pekné chvíle.Mal vla...
,,Klaus,je tu Sienna." Prišla Tatyana a obaja sme sa pobrali za ňou.
Z poza rohu vyšli dvaja chlapi. Jeden z nich držal Siennu. Až sem som cítil ako sa z nej valí krv. Alebo valila. Strašne smrdela od krvi.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Polož ju hentam." Ukázala Tatyana na zem.
,,Klaus. Má v sebe vlkodlačí jed,svoju časť som splnila. Teraz odchádzam."
Pohľad Klaus
Ostali sme sami. Ja,Elijah a tá upírka. Teraz mám jej život v rukách.
,,Zabi ma." S námahou otvorila oči.
,, Vyzeráš akoby ťa prešiel parný valec a to som sa ťa ešte ani len nedotkol. Aké úbohé."
,,Niklaus,to dievča potrebuje tvoju krv."
Sienna bezmocne ležala na zemi. Pričupol som si k nej a usmial sa.
,, Chceš žiť ďalej?"
,,Daj....mi....pokoj."
,,Fajn." Vyhrnul som si rukáv a prehrýzol si zápästie. Chytil som ju zozadu za hlavu a pery jej priložil k mojej krvi. Neviem koľko hodín jej ostávalo,ale nevládala sa už brániť. Toto si Tatyana vyžerie. Nechcel som Siennu na 95% mŕtvu. Odtiahol som zápästie a zlomil jej väzy.
,,Bolo to nutné?"
,,Bolo."
Pohľad Sienna
Otvorila som oči. Pivnica. Zase pivnica. Čo som komu urobilaaaa. Ale nie je to tu až tak zlé. Veľa ľudí keď sa povie slovo "pivnica" si predstavia tmavú miestnosť a pavučinami. Táto je biela,je tu matrac, čo je dosť divné,v živote som nevidela, že by mal niekto v pivnici matrac. Je tu ale celkom čisto. A ani mreže tu nie sú. Aj keď,tie v pivnici tiež nemajú všetci. Na nohe mám okovu. Tuším že tak sa to volá. Vedľa mňa leží kôpka čistého oblečenia. Tepláky a biele tielko. Lepšie ako nič. Mohla by som sa trochu povystierať,ale stále sa mi točí hlava. Ako som sa sem vlastne dostala?
Cvakol zámok a dvere sa otvorili. Ako je možné, že som nepočula kroky? Dnu vošla mužská postava v elegantnom oblečení. Asi som si už zvykla,že Elijah chodí stále v obleku.
"Priniesol som ti nejaké jedlo." Položil tácku vedľa mňa.
,,Mala by si sa najesť." Keď videl,že neodpovedám, pokračoval.
,,Pozri sa...nemala si skončiť na pokraji života."
,, Vážne? Ja som si myslela, že práve o to vám ide.Dostať ma sem. Či už živú alebo mŕtvu."
,,Nechcem aby si tu bola držaná. Ale nie je to na mne. Zaslúžiš si vedieť, čo sa vonku deje a prečo si tu. Ale najprv začni jesť. Vyzeráš hrozne. Potom ti zmyjem krv z tváre.Vrátim sa zachvíľu."
