17. časť -mučenie

57 6 0
                                    

Extrémne ma hlava bolí. Vlastne celé telo. Asi som si ešte nezvykla.
Znova sa otvorili dvere ale zjavil sa v nich...Klaus. V ruke mal... stoličku?

Zavrel dvere a položil ju predomňa.

,, Ideš ma mučiť?" Zasmial sa.

,, Pôvodne som to nemal v pláne."
Mlčala som. Je mi z neho zle.

,, Myslíš si, že ťa idem mučiť?"

Vyčerpane som zavrela oči.

,, Vyzeráš dosť zničene."

,,Poslal si na mňa svojich upírov

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


,,Poslal si na mňa svojich upírov. Im sa poďakuj. A vieš čo? Jedného som zabila. A vôbec mi to nie je ľúto."

Znova sa zasmial.

,,Mne na tých upíroch vôbec nezáleží. To bola Tatyanina robota. Najal som ju."
Sadol si na ňu.

,,O čo ti ide?"
Prižmúril oči.

,,Tento bojovný tón sa mi páči.Ale...." nahol sa k môjmu uchu.

,,Teraz sa stanem tvojou nočnou morou." Vrazil mi do brucha nôž a ja som sa ocitla v tme.

Pohľad Klaus

Trochu ju to zmohlo. Čakal by som, že má lepšiu výdrž. Aspoň si ju môžem lepšie prehliadnuť.
Dobitá bola slušne,len už sa jej väčšina rán zahojila. Ako vidím,Elijah jej doniesol čisté oblečenie. Džentlmen aj k väzňom. Raz ho to bude stáť život. Nikdy sa zo svojich chýb nepouči.

Ako som spomínal už dávnejšie. Sienna bola nízkej postavy,cca trochu nad moje ramená. Hnedovláska s modrými očami. Sexy kombinácia. Práve je celá od krvi ale inak je pekná. Čo som si všimol,je tichá. Nie je výstredná ako Rebekah. A čo sa týka jej bojových schopností, o tom radšej pomlčim.

Vytiahol som z tašky,ktorú som mal pred dverami, drevený kolík,železník,a množstvo iných predmetov, ktoré boli určené na mučenie upírov. Vlčí jed som nevzal, pretože nebudem riskovať,že mne sa niečo stane a toto malé šteňa mi tu umre.

,,No hurá." Prihovoril som sa jej,keď sa konečne prebrala.

,,Myslel som,že tu zhnijem kým sa zobudíš. Toto ťa trochu preberie." Vrazil som jej nôž do stehna a Sienna vykríkla.
Nechty zaryla do matraca.

,, Neznášam ťa." Predýchavala a ja som jej ten nôž vytiahol.

,, Prepáč,asi som nepočul, môžeš mi to zopakovať?"

,, Že ťa -"

,, Nepočujem." Vrazil som jej ho späť.

,, NEZNÁŠAM!"

Pohľad Elijah

Mal som pred sebou stoličku a odoberal krv cudziemu človeku. Niečo podobné ako darovanie krvi. Len nedobrovoľné. Už mám od neho 2 litre. Potrebuje infúziu.
Odpojil som ho od prístrojov a dal mu napiť zo svojej krvi,aby to prežil.

,, Choď a na všetko zabudni." Ovplyvnil som ho.
Keď odišiel, uložil som krv do chladiaceho boxu.

,,Kam ideš?" Spýtal som sa Klausa keď prešiel okolo mňa.

,,Do baru. Ženy."

Pohľad Sienna

Pred premenou

,,Nieeee." Zložila som sa na zem a začala plakať.
Dozvedela som sa,že mi zabili kamarátku. Vo vojne. Bola nevinná!
Nikomu nič zlé nespravila! Celé dediny sú v plameňoch!
Vyvraždili všetkých mojich blízkych! Všetkých! Všetci sú mŕtvi! Nemám nikoho! Vlkolaci!!

Vzala som do rúk meč a namierila si ho na brucho.

,,Sienna!" Rozrazili sa dvere a dnu vošiel otec.

,, Odlož ten meč!" Zreval,no mne sa po lícach liali len slzy. Takmer som ho cez ne nevidela.

,, Nevládzem! Ja som ju tam poslala! Ja som jej povedala, že sa jej nič nestane! Všetko som to ja spôsobila!"Kričala som, kým on spravil krok ku mne

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,, Nevládzem! Ja som ju tam poslala! Ja som jej povedala, že sa jej nič nestane! Všetko som to ja spôsobila!"
Kričala som, kým on spravil krok ku mne.

,, Nepribližuj sa!" Vystrela som naňho meč.

,,Nechcem ti ublížiť." Začali mi tiecť ďalšie slzy.

,,Sienni..." Spravil ďalší krok ku mne.

,, Bál som sa,že zabili aj teba. Zabili Henrika,syna jednej ženy z dediny. Bál som sa, že ublížili aj tebe." Pristúpil ku mne ešte bližšie a meč som už skláňala k zemi.

,,To by som neprežil,keby sa ti niečo stalo." Položil mi ruku na líce a mne stiekla ďalšia slza.

,, Nevládzem oci. Nechcem žiť už tento život. Prosím, dovoľ mi to ukončiť. Príliš veľa sme stratili. Kamarátov,skoro celú dedinu,domov.....mamu.Nevládzem už takto žiť." Padla som na kolená a on si kľakol ku mne.

,, Väčšina ľudí je ochotná bojovať,ak existuje nádej na víťazstvo, akokoľvek je mizivá. Hovorí sa,že sú odvážni. Len málo ich však bojuje ďalej, keď už žiadna nádej nezostáva. To sú praví bojovníci." Zdvihol mi bradu aby som sa mu pozrela do očí.

,,Ty si bojovníčka Sienna. Vždy ňou budeš." Objal ma.

,,Tak sa vzchop." Pozrel mi modrými očami priamo do duše.

Súčasnosť

Vyčerpane som si ľahla na zakrvavený matrac.

Ty si bojovníčka Sienna

Zneli mi v hlave otcove slová.

Zjazvené srdce Where stories live. Discover now