Žeby láska?

21 0 0
                                    

Ako som tam sedela a usmiala sa niekto zaklopal. "Ďalej."
Do izby vošiel Han. "Han prepáč keď som ťa prekvapila ja som...." Chcela som pokračovať ale Han ma prerušil.

A prerušil ma tým že ma pobozkal. Bozk bol dlhý a príjemný. Nechcela som aby sa skončil. Po chvíli sa Han vzdialil aby sa nadýchol.

"Lea tak dlho som to chcel spraviť ale bál som sa že to nechceš." Povedal s úsmevom Han.

"Tak vidíš. Nemal si sa čoho báť." Pritiahol ma k sebe a objal ma.

"Han ľúbim ťa." Povedala som. "Aj ja teba."

V mojej izbe sme boli asi 2 hodiny. Po 2 hodinách som zaspala v náručí Hana.

"Budem ťa ochraňovať. Si moja. Nikoho iná!" Pobozkal ma na hlavu a išiel spať.

Ráno som sa zobudila v náručí Hana. Asi pol hodinu som sa naňho len pozerala. Ah bože aký je pekný. Potom som sa postavila a začala robiť raňajky.

Po pol hodine ma niekto objal. "Dobré ráno zlatko." Povedal Han. "Dobré ráno" pobozkala som ho.

Autorka: Ahojte táto časť je dosť krátka. Je mi ľúto že som nenapísala za celý týždeň novú časť. Ležala som v posteli chorá. Nebudem vedieť písať novú časť každý deň. Sorry

Nebezpečenstvo je blízkoWhere stories live. Discover now