Anjeli a Démoni

Sedem kniežat pekla

Biblické monštrá využívajúce vo svoj prospech najväčšie ľudské slabosti. 

V nasledujúcom článku si priblížime klasifikáciu démonov podľa biskupa a významného nemeckého teológa Petra Binsfelda, ktorý roku 1589 „odhalil" spoločenskú pyramídu ríše tmy, určil vplyv jednotlivých bytostí na ľudské pokolenie a ich spojitosť so siedmimi hlavnými hriechmi (pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, hnev, obžerstvo a lenivosť ).

Lucifer – Pýcha

Najkrajší a najsilnejší z anjelov, blízky priateľ Božieho syna, plný majestátnosti a vznešenosti. Takto by sa dali v krátkosti opísať vlastnosti pyšného Svetlonosa, ktorý neskôr pohŕda činmi stvoriteľa a stavia sa proti božím zámerom. Mysliac si, že sa mocou a postavením môže rovnať Bohu, rozhodne sa Lucifer vzbúriť proti „krutovláde" a prehlasuje, že sa nikdy nepoddá Kristovej autorite a svoje miesto v nebi si bude hájiť silou. Vzbúrený služobník sa rovnako stavia proti zákonom Stvoriteľa – tvrdí, že anjeli nepotrebujú žiadne zákony a náleží im plná sloboda v konaní i myslení. Tato šialená idea by ale v nebeskom raji započala chaos, Knieža nebies sa preto rozhodne zvolať lojálnych anjelov a zvrhnúť arcivzbúrenca spoločne s jeho lokajmi do pekelných útrob. Šíriteľ svetla a nádeje sa tak bez božej lásky stáva šíriteľom temnoty. Jeho verným sú odobrané krídla a stávajú sa z nich tí, ktorých netreba menovať – démoni. Ako prvé stvorenie, ktoré sa postavilo bohu, stáva sa zároveň aj tvorcom hriechu - princom pekla – kniežaťom pýchy a veliteľom nekonečných légií démonov. „Ako si spadol z neba, trblietavá hviezda, syn svetla! Ako si zrazený k zemi, zotročovateľ pronárodov! Však ty si povedal vo srdi svojom: Vstúpim do neba, nad hviezdy silného Boha vyvýšim svoje postavenie a posadím sa na jeho vrchol. Vstúpim na výsostný oblak, budem rovný najvyššiemu. A ty potom zvrhnutý si do pekla, preč na stranu do jamy."

Mamon – Lakomstvo

V preklade „bohatstvo, majetok alebo poklad", termín využívaný kresťanmi na hanlivé označenie nadmerného materializmu a neukojiteľnej túžby po bohatstve. Prvýkrát spomenutý v evanjeliu sv. Lukáša ako stelesnenie démona - náčelníka 50 légií určených k službe bohatých a majetných. V samotnej démonológií je Mamon označovaný za knieža hrabivosti, lakomstva, bohatstva a nespravodlivosti. Posadnutý démonom by sa tak mal vyznačovať chamtivosťou a túžbou získavania čo najväčšieho majetku. Slabosti, ktoré Mamon u hriešnika využíva, však nie sú len materiálne, význam býva širší, zahŕňa aj nelojálnosť, krádež či zákernú zradu. V Biblii Ježiš používa termín Mamon pri pohľade na Caesarovu podobizeň na minci, ktorá slúži ako symbol ziskuchtivosti a povyšovania sa na boha: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich mole a hrdza ničia a kde zlodeji kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničia ani mole, ani hrdza a tam zlodeji nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude držať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj Mamonovi."