<Pohľad Poľska>
Sedel som v izbe a kreslil si. Vonku svietilo slnko ale už niekoľko týždňov bolo všetko pod snehom. Sestra spí u kamarátky. Netuším u ktorej. Stále u niekoho spí takže to ani nie je také prekvapenie. Zrazu ku mne do izby prišiel otec. Nemal by som hovoriť že je to moja izba nakoľko oficiálne tu spí aj Litva, ale tá tu nikdy nie je a vlastne tu nemá ani väčšinu vecí. Ja neviem kde tá je :/
Rzeczpospolita: Poľsko, čo robíš? Mohol by si aj vyliezť z tej izby.
Poľsko: Áno oci. Už len chvíľu.
Rzeczpospolita: Už prosím ťa poď, čakáme návštevu a bolo by slušné ju privítať.
Prikývol som. Ozvalo sa klopanie na dvere a otec sa otočil tým smerom.
Rzeczpospolita: To budú už oni.
Poľsko: Počkaj, oni? Myslel som že príde len Prusko.
Postavil som sa, nechal veci tak a išiel za otcom.
Rzeczpospolita: Áno, príde aj so synom. Je o pár rokov mladší ako ty ale myslím že to vadiť nebude. Zdržia sa na jednu noc.
Chcel som sa ešte čosi spýtať ale otec už otvoril dvere. Stálo v nich Prusko, no nikto ďalší s ním nebol. Bol som trochu sklamaný ale nerobil som si s tým veľké starosti. Viem sa zabaviť aj sám. Naviac ani Prusko na mňa nepôsobilo milo a nevedel som ako by mohol vyzerať jeho syn. Vedel som že dieťa má. Dokonca dve, spomínal to pri jednom z predchádzajúcich návštev ale nikdy som žiadne z nich nevidel. Nemci mi vždy prišli hrubý takže myslím že mi nebude chýbať priateľstvo s jedným z nich.
Rzeczpospolita: Vitaj Prusko, poď ďalej, aká bola cesta?
Poľsko: Dobrý deň pane.
Prusko: Dlhá, únavná a chladná. Čo by si čakal Rzeczpospolita?
Rzeczpospolita: To si asi budete chcieť oddýchnuť. Hm... nehovoril si že prídete dvaja?
Prusko: Nie vďaka. Nepotrebujem. A Nemecko...
Povzdychol si a za golier spoza seba vytiahol chlapca. Mal na sebe formálne aj keď pokrčené oblečenie, strapaté vlasy, cez pol tváre papier pripomínajúci masku s rovnakými farbami ako má na tváry, cez plece brokovnicu a pri páse dlhý meč.
Rzeczpospolita: Aha.
2. ríša: Guten Tag Herr Polnisches Königreich.
Prusko: *povzdych* Nehovorí Poľsky.
Rzeczpospolita: Myslím že to bude v poriadku. No nič, poďte ďalej, nebudeme sa rozprávať pri dverách.
Všetci traja sme nasledovali otca ktorý išiel do obývačky, alebo spoločenskej miestnosti ak chcete. Syn Pruska sa na mňa celý čas nejak podozrivo pozeral. Nevyzeral tak znudene ako jeho otec, naopak uškŕňal sa na mňa a to ma desilo.
Prusko: Rzeczpospolita ja-
Rzeczpospolita: Počkaj. Čo keby sme najskôr poslali deti hrať sa a až potom začali rozoberať vážne témy?
Prusko: Fajn, keď na tom trváš... A prestaň hovoriť ako Británia, nehodí sa to k tebe.
Otočil sa na svojho syna a povedal mu niečo po Nemecky. Z Nemčiny som veľa nevedel, len základy.
Prusko: Du gehst mit Polen. Sie können einige normale Spiele zusammen spielen. Ja?
Nemecko prikývlo.
Rzeczpospolita: Poľsko, zober Nemecko k sebe do izby dokým sa porozprávame :)
Poľsko: Dobre ale-
Rzeczpospolita: Poľsko, prosím. Nemám chuť sa s tebou dohadovať.
YOU ARE READING
Príbehy Poľska | Countryhumans 🇵🇱🇵🇱🇵🇱
Historical FictionJednoducho niekoľko príbehov zo života Poľska. Niektoré budú roztomilé alebo vtipné a iné naopak celkom traumatické. Poľsko je celkom tragická postava, aj keď sa väčšinou snaží brať veci s nadstávkou má veľmi zlé zážitky z oboch svetových vojen aj z...