Príbehy Poľska | Countryhumans 🇵🇱🇵🇱🇵🇱

Litovský príbeh

Prešiel asi týždeň a Litva sa vrátila domov. Reichtangle ma po celú tú dobu každú noc navštevoval. Občas bol milí, dokonca ma pochválil za to že som ho poslúchol a sestru poslal preč. Ešte mi aj doniesol darček. No boli to teda odtrhnuté hlavy zajacov napichané na paličkách a zviazané ako kytica a smrdelo to ako zdochlina ale myslel to dobre. 

Samozrejme jeho reakcia keď sa Litva vrátila bola o to horšia. Samozrejme že bol naštvaný, nakoniec som ho presvedčil aby nechal náš dom stáť, ale na zážitok z tej noci nikdy nezabudnem. Vedel že Litvu nesmie zabiť pretože "patrí" Rusku, alebo tak sa aspoň vyjadril. Spútal ju v rohu miestnosti svojimi chápadlami a snažil sa ju aspoň zadusiť alebo niečo také. Ale ja som patril jemu, takže si so mnou mohol robiť čo chcem. Odvliekol ma do lesa a priviazal ma dolu hlavou ku vetve stromu. Najskôr som si myslel že zo mňa len chce vymlátiť dušu, ale neskôr som zistil že so mnou má horšie úmysly. Nejakým spôsobom privolal vlkov ktorý sa na mňa vrhli. Otočil ma hlavou hore aby ma hneď nezabili, ale skončil som s veľmi pohryzenými nohami. Keď ich konečne odvolal mohol som z nôh kľudne vykrvácať, ale zabránil tomu tak že ma znovu chytil za nohy a nechal ma visieť na tej vetve, takže vytvoril tlak na rany a zároveň spôsobil že sa krv v mojom tele nahrnula do hlavy. Potom odišiel no musel byť v blízkosti aj keď som ho nevidel pretože jeho chápadlá ma stále držali. No a predsa musia mať nejakú obmedzenú dĺžku nie?

Ráno keď vyšlo slnko a prvé lúče dopadli na Reichtanglove predĺžené ramená stiahli sa a nechali ma spadnúť na zem. Už som ich nevidel a nevidel som ani jeho. Chvíľu som vyčerpane ležal v snehu a potom som sa pokúsil vstať. Moje nohy teraz silno krvácali a naviac mi bola hrozná zima. Mal som triašku a už začínal blúzniť. S úbytkom krvi som pomaly strácal zrak pretože oči nedostávali dostatok živín. Nemohol som vstať. Nemohol som pretože zakaždým keď som sa o to pokúsil podlomili sa mi nohy alebo v tom horšom prípade sa jednoducho zohli na mieste kde boli zlomené čo spôsobilo ďalšiu bolesť a bolo to len horšie. Chvíľu som sa snažil plaziť po snehu, ale nevydržal som dlho. Ležal som vyčerpaný a napol v bezvedomí na snehu a už sa pomaly začínal zmierovať so smrťou keď ma nejaké ruky chytili za ramená. Nebol to Reichtangle, tieto ruky boli malé a jemné. Bola to moja sestra. 

Poľsko: Litva...

Litva: Poľsko, chvala bohu že som ťa našla. Čo ti to urobil?!

Poľsko: ...Ja...prosím... pomôž mi... 

Litva: Čo ťa bolí?

Poľsko: Moje nohy-...

Vyzliekla si tenký kabát a zabalila mi doň nohy akoby sa snažila urobiť obväz. Potom ma zobrala na ruky a vydala sa von z lesa.

Litva: Neboj sa, vezmem ťa do nemocnice. 

Poľsko: Nie- ... tam nie. Odrežú mi nohy... Tam nechcem ísť. 

Litva: Potrebuješ ošetriť. 

Poľsko: Prosím Litva... ošetri mi to ty. 

Litva: ...Dobre, tak pôjdeme domov. 

Vďačne som prikývol a po zvyšok cesty bol potichu. Jedine som sa bál že ju Reichtangle uvidí a napadne ju, no bezpečne sme prišli domov. Položila ma na gauč a išla do kuchyne nájsť veci potrebné na to aby ma ošetrila. Keď sa vrátila, zašila mi rany, napravila zlomeniny a dala mi na nohy dlahy. Nakoniec som sa vedel aj postaviť ale musel som používať palicu a dosť to bolelo. Sľúbila mi že mi pomôže dokým tu zostane. 

Bolo krátko popoludní keď si Litva všimla niečo divné vonku. Sedela pri okne a pozerala sa von, preto si to všimla skôr než ja. 

Poľsko: Čo sa deje?