Príbehy Poľska | Countryhumans 🇵🇱🇵🇱🇵🇱

Napoleon

<Pohľad Poľska>

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami za siedmimi dolynamy, vo východnom Prusku v oblasti Varšavy, bolo jedno pekné zimné ráno... Teda do chvíle než bolo toto pekné ráno prerušené jedinou hlasnou ranou a krikom ktorý ju nasledoval. 

Vybehol som z domu aby som zistil čo sa deje ale nič som nevidel. Vymenil som si pohľady s ľuďmi ktorý rovnako ako ja vyšli von aby našli príčinu toho hluku. Chvíľu bolo takmer ticho, až potom sa začali ozývať ďalšie rany a rev. Boli to výstrely. Dedina bola tak trochu v doline, ale na druhej strane kopca bol jednoznačne nejaký rozruch. Ale kto strieľal? Bolo to rozhodne priveľa rán na to aby šlo o nejaké nezhody. Niektorý už začali brať palice a vidly, a pretože sa k nám z kopca za chvíľu začali sypať ľudia. Všetci alebo prevažná väčšina vyzerala ako vojaci ale ani polovica nepatrila k Pruskom! Niektorý boli na koňoch a niektorý niesli vlajky. Tú trikolóru už som určite videl ale neviem ku akej krajine patrí. Boli to tri zvislé pruhy -tmavomodrá, biela, červená.

Takže som sa musel kurva pýtať- sme vo vojne?! A ak áno kto je náš nepriateľ? Kto je to?!! A máme sa brániť alebo sa máme spoliehať na Prusko že nás ochráni? Ale ako sa tak pozerám na Pruských vojakov kotúľajúcich sa z kopca a niekoľko mŕtvych, zastrelených alebo jednoducho rozdupaných na kašu, myslím že Prusko práve dostalo poriadne kres pysky a zostalo to na nás. (Samozrejme je tu ešte možnosť vzdať sa.) 

Zatiaľ čo sa niektorý rozhliadali, niektorý ďalší vyšli do ulíc a niektorý podobne ako ja uvažovali čo robiť, nepriateľský jazdci obkľúčili dedinu. Ale nezdalo sa že by nás chceli pozabíjať. Nevytiahli zbrane alebo na nás nimi minimálne nemierili. Niekoľko vojakov na koňoch prišlo aj do ulíc a začali niečo kričať ale pochybujem že im niekto rozumel. Mal som pri sebe jedinú zbraň, ktorú som pri sebe nosil vždy, nech som išiel hoci kam ale väčšinou schovanú pod kabátom. Otcov meč schovaný v jednoduchom kovovom puzdre, ale teraz schovaný rozhodne nebol. Držal som jeho rukoväť pevne v ruke pre prípad že by som ho o chvíľu potreboval použiť. Stále nie som nejak ukážkový bojovník ale druhý krát nikoho nenechám si len tak vziať moju krajinu. ...Nie že by som Prusko mal rád a títo mi prídu viac sympatický už len preto že pobili Nemcov a na nás nestrieľajú. 

Jeden z jazdcov zoskočil z koňa a ja som si všimol na jeho tvári rovnakú vlajku ako niesli iný vojaci. Len keby som vedel ktorá je to krajina. Povedal niečo mužovi vedľa seba vo svojom jazyku a potom začal polovičnou Poľčinou a polovičnou Nemčinou kričať na nás. 

Francúzske I: Zložte zbrane Poliaci! Neprišli sme v zlom! Nie sme vaši nepriatelia, sme nepriatelia Pruského kráľovstva. Prišli sme s nádejou že budete našimi spojencami. 

Dobre, bola to z väčšej časti skôr Nemčina aj to otrasná, ale rozumeli sme mu a väčšina ľudí vážne odložila svoje improvizované zbrane. Vďaka snahe Pruských úradov o Germanizáciu sme sa za posledných 10 rokov naučili celkom dobre po Nemecky. 

Poľsko: Hej! A kim jesteś?

Krajina sa pozrela na mňa a usmiala sa. 

Francúzske I: Ja jestem Empire français. Wenn du willst, helfe ich dir, die "Niemce" zu besiegen. (Som francúzska ríša. Ak chceš pomôžem ti zbiť Nemcov)

Poľsko: Eh- oczywiście, że chcę... ...Rozumiesz mnie?? (Samozrejme že chcem. ..... ....Rozumieš mi?)

Francúzske I: Nie. Was hast du gesagt? (Nie, Čo si vravel?)

Poľsko: dass ich natürlich Hilfe will! Nur... warum? (Samozrejme že chcem pomoc! Len... prečo?)

Pokrčil plecami a usmial sa ako keby bolo napadnutie cudzej krajiny a... tie mŕtvoly čo ešte stále ležali pod kopcom, úplne normálna vec na ktorú netreba žiadny dôvod. 

Francúzske I: Pójdziemy do Varsovie. Willst du mit uns kommen? (Ideme do Varšavy. Chceš ísť s nami?)

Poľsko: Warum gehst du nach Warschau? (Na čo chcete ísť do Varšavy?)

Francúzske I: Sagen Sie "Hallo" und schauen Sie sich die Architektur an! :D (Pozdraviť sa a pozrieť si architektúru!)

Nechápavo som na neho čumel zatiaľ čo niekoľko z jeho vojakov ktorý mu zrejme rozumeli sa ticho zarehotalo. 

Francúzske I: Zabijamy Prusów. Und Wir werden die Stadt einnehmen. ...A potem ich gebe es dir natürlich. :) Idziesz z nami? Wenn einer Ihrer Leute möchte, kann er beitreten, aber wir zwingen niemanden dazu. Wir sind genug. (Pozabíjame Prusov a vezmeme si mesto. ...A potom ti ho samozrejme dám. Ideš s nami? Ak sa niekto z tvojich ľudí chce pridať môže ale nikoho nenútim. Je nás až-až.)

A tak som súhlasil. Vzal som si koňa ale nebol som si istý touto cestou. Neviem čo ma to chytilo že som bol taký odhodlaný bojovať za obranu v našej dedinky, no tak či tak, vo Varšave som bol zatiaľ len pár krát a nepoznám to tam dobre. Nemal som veľa dôvodov tam ísť. 

Cesta do Varšavy nebola krátka. Alebo sa mi to len zdalo. Išli sme s Francúzskym vojskom do boja no zo samotnej bitky si veľa nepamätám. Nie som najlepším bojovníkom a nehrnul som sa do stredu boja. Ale pár Prusov som si zabil, väčšinou som sa schoval za nejaký múr, počkal kým nejaký pobežia okolo a potom im jednoducho zoťal hlavy alebo ich potkol a dorazil ich na zemi. Ako som povedal, nie som dobrý bojovník... A však s pomocou Francúzskej armády sme naše hlavné mesto dobyli späť. 

Po tejto bitke som sa rozhodol s nimi pokračovať ďalej, až na bývalé Poľsko-Ruské hranice. Francúzska ríša ma cestou naučila nejaké bojové triky. Spomenul som si pri tom na otca. Aj on sa snažil naučiť ma bojovať ale ja som o to nestál. Teraz si želám aby som vtedy dával väčší pozor a snažil sa viac. No tak či tak, prekvapila ma sila francúzskej armády alebo... Grande Armée ako jej Francúzska ríša hovorila. Bol som rád že nám pomohli. 

<time skip>

Francúzska ríša: Tak to by sme mali. Je to dobrý pocit mať späť svoje územie? 

Prikývol som. 

Francúzska ríša: Je mi ľúto že sme nezískali všetko tvoje územie, ale zabralo by to priveľa času a my sa potrebujeme posunúť. Chcem tento rok dobyť ešte Moskvu, ale vrátim sa a oslobodím celú tvoju zem. 

Poľsko: Čo- počkať, chcete ísť do Ruska?!

Francúzska ríša: ...Prosím ťa nehovor tak rýchlo v tom tvojom jazyku. Nerozumiem ti ani slovo. 

Zopakoval som to trocha pomalšie. 

Francúzska ríša: Aha, no áno. Rusi sú burani čo sa mimoriadne rýchlo rozťahujú po Európe a myslia si že ich nikto nezastaví. Je ich treba ukľudniť. 

Poľsko: Ale... je to dosť odvážne, na Rusov si len tak niekto neverí. 

Francúzska ríša: Viem. A preto som tu ja. Môj cisár verí že máme veľké šance na úspech. No a keď dobyjeme Moskvu pôjdeme aj do Petrohradu. Chcem vidieť Rusko na kolenách. :)

Poľsko: Počkajte, to nemáte šancu zvládnuť. 

Francúzska ríša: Neveríš mi? 

Poľsko: Verím. Ale... moja sestra žije v Petrohrade. Nestretávame sa často... píšeme si. Povedala mi že je tam hrozná zima, a hlavne dlhá. Často krát tam sneží kľudne už v septembri. 

Francúzska ríša: Ja predsa nie som hlúpy, viem že v Rusku je zima. A rátame s tým. Ale v prvom rade Moskva a potom uvidíme. Záleží na tom aké budú straty. 

Prikývol som... 

Francúzska ríša: No tak či tak, chceš ísť s nami do Ruska? 

Poľsko: Och... no... bolo mi cťou bojovať po vašom boku ale... nie že by som vám neveril, ale radšej nechcem byť súčasťou vašej výpravy ak pôjdete viac na východ... No rád vás znovu uvidím Francúzska ríša. 

Francúzska ríša: Dobre, chápem ťa. Určite sa stretneme keď sa budeme vracať.