Christoper Lodge
"Podelíš sa so mnou o svoj brilantný plán, čo povieš Abrahamovi a Elizabeth?" nadhodil Cade, keď nám čašník podal poháre šampanského. Nastal obávaný deň.
Jesenný bál.
Preto tu stojím v čiernom obleku s maskou na tvári a čakám, kým ma vysmeje môj drahý otec. Šokujúco sa neobjavila žiadna blondína, ktorá by neprezradila moje tajomstvo a išla so mnou na tento maškarný.
Maska, ktorú si mentál po mojej ľavici bola, ako sa dalo čakať, extravagantná kraviny. Mal prichystaný zelenú masku ako z filmu Maska. Nešťastnou náhodou však skončila v prvom odpadkovom koši pri vstupe do haly a on ju už nevedel nájsť.
Teraz má na sebe šedú masku, ktorá nekričí, že sa sem len prišiel rozbiť ako staroveký Rím.
"Si trochu moc šťastný na niekoho, kto sem prišiel tie sám." Pohár šampanského vypijem naraz. Môj zbabelí plán je sa opiť čo najviac, dokým príde Abraham.
Stojím na vrchu schodov a pozorujem všetkých ľudí dole ako sa mihajú v tanci. Farbi všetkých šiat sa zlievajú dokopy ako mozajka. Vyzerajú takmer ako farebný chrobáci.
Ktorých by mal niekto postriekať biolitom.
Odvrátim zrak. "Mrzí ma to, ale ty jediný si ostal na ocot. Ja sprievod mám," prehodí a zaloví vo vrecku. Vytiahne sáčok s bielymi tabletkami a jednu si hodí do pitia.
Chytím sa za koreň nosa a pretočím očami. "Mňa asi porazí," vzdychnem.
"Je to pre zdravotné účely," uškrnie sa a tiež vypije celý pohár. "Teraz naozaj. Čo im povieš?"
"Poviem, že môjmu sprievodu nebolo dobre. Alebo, že si zlomila nohu," rozmýšľam nahlas. "To sa predsa stáva."
Už keď som to vyslovil som znel, ako barbák. Neexistuje, aby tej lži uveril niekto s vysokou školou.
"Alebo, že sa jej zasekla hlava v záchode," nadhodí a osvietene na mňa ukáže prstom. "To zaberie vždy," mrkne.
"Toto nie je vtipné," upozorním ho.
"Máš pravdu, Top. Je to skôr smutné. Neuveria ti ani slovo a my obaja budeme za blbcov. Ale nebuď smutný," povzbudivo ma pobúcha po pleci. "Aspoň si nemusel prehltnúť ego a pozvať tú peknú blondínu s tebou na bál. Aké šťastie, že si nám to všetko neposral," mrkne na mňa.
Skôr, než sa stihnem brániť, pokračuje. "Ak ma ospravedlníš, idem nájsť niečo tvrdšie. Daj vedieť až sa úplne utopíš vo svojej zúfalosti," mimovoľne na mňa ukáže prstom a odíde ku baru.
To by bolo k jeho vyčítaniu.
Teraz si aj aj musím zohnať niečo silnejšie.
Max Morgan
"Zaberie to," ubezpečovala ma Mia a uhladila si sukňu svojich zelených šiat. Musela na nich pracovať dlho. Vyzerali fenomenálne. Skladali sa zo zeleného korzetu potiahnutého zlatými vzormi. Sukňa, ktorá vymetala podlahu sa na koncoch farbila do čierna a vyzerala, akoby ju vymočila v nočnej oblohe.
"Je to nahovno plán," podotknem a pozriem sa na seba v zrkadle. Vyzerám, ako bohatá dedička z Manhattanu, ktorá ide ako zvyčajne na večierok opiť sa a počúvať drámu. Moje šaty boli červeno čierne a mali na sebe ružičky.
Neznášala som takúto parádu, ale musím priznať. Na toto by som si dokázala zvyknúť.
"Plán je možno nahovno," prizná a postaví sa ku mne do zrkadla, " ale zato my vyzeráme dobre." Pootáčala sa pred veľkým zrkadlom a obdivolala svoje dielo.
