O rok neskôr
Klebetník nedeľa 8.9. 2006
Štrnásť slov, dvaja muži, jedna veľká novina.
Dve mená, ktoré vám zaiste nemusím predstavovať. Christoper Lodge a Cade Dugray.
Len dvadsať štyri ročný muži, ktorých mená pozná celý New York budú tento pondelok otvárať svoju spoločnú firmu.
TopCade Company.
Chlapci, ktorý sa v novinových článkoch objavovali len ako kráľovská elita svojich úspešných rodičov sa rozhodli postaviť z kráľovského nočníka a otvoriť firmu.
Podľa predčasných výsledkov budú s ich popularitou najmladší a najbohatší chlapci čo na Wall Street kedy podnikali.
Teraz z trochu inej stránky.
Obľúbenci New Yorku majú za sebou veľmi živý víkend. Zrejme išlo o predčasné oslavy novootvorenia. Naše zlatíčka boli z piatku na sobotu počuté na viacerých miestach. A keď hovorím počuté, tak tým doslova.
Pán Dugray, dedič najväčšej banky v New Yorku, a pán Lodge, syn Abrahama Lodga, najúspešnejšieho obchodníka s financiami, boli videný na svojej súkromnej jachte. V sobotu okolo druhej ráno plávala jachta cez prístav.
Podľa svedka, citujem: "Slečna, taký večierok aký tam bol som jakživ nevidel. A to som slovan."
Potom sa ich grupa priateľov presunula do najbližšieho casina. Boli tam videný v blízkosti viacerých známych dám. V dosť tesnej blízkosti.
Máme informácie o veľmi intímnej chvíľke pána Dugraya s dcérou známej návrhárky Ceciliou Von Horen.
Pán Lodge si narozdieľ od priateľa užíval pri rulete. Máme potvrdené, že prehral naozaj statočnú čiastku peňazí.
Nadránom našej smotánke musel niekto objednať taxík domov (Boh mu žehnaj).
Takže obchodní géniovia? To sotva. Ja by som povedala rozmaznané detičky úspešných rodičov.
Vaša Scandal
- pre časopis Klebetník napísala Scandal678
Christoper Lodge POV
"Neuveriteľné! Neuveriteľné, čo ľudia spravia kvôli pozornosti," Cade mi vrazil do domu a toto bolo prvé čo povedal. Drží v rukách noviny a nevyzerá dva krát nadšene.
Zobudil som sa asi pred hodinou. Je niečo okolo siedmej, takže som prespal celú sobotu.
Zavriem oči a zahreším.
"Nepovedal som ti, že nemáš liezť ku mne domov?!" zavrčím pohoršene. Sedím v kresle svojho bytu s prižmúrenými očami a masírujem si spánky.
Hlava mi ide vybuchnúť a mám pocit, že hodím šabľu. Znova.
"Tebe tiež dobré ráno, slniečko," prikvitne do mojej obývačky. Následne pokrčí nosom. "Čo to tu tak príšerne smrdí?!"
