Polčas

23

Lea

Čakala som od návštevy Martina hocičo, ale to čo vniesol do môjho života boli spomienky. Spomienky na to ako rada som s ním trávila čas na Slovensku a prečo som ho mala rada v okamihu nášho prvého stretnutia. Spomienky na dni a večerné prechádzky plné smiechu a prítomnosti človeka, na ktorého som rok chcela zabudnúť. Rok. Tak dlhý čas a predsa sa zmenilo všetko. Zmenila som sa v prvom rade ja. Vidím na sebe zmeny, ktoré som sa bála na Slovensku urobiť. Som odvážnejšia, cieľavedomá, rada skúmam a riskujem. Vidím samú seba v inom svetle. Som spokojná a šťastná a žijem život, o ktorom som pred rokom len snívala.

Dnes som ráno vybehla bez Martina von. Ráno si on rád pospí a ja som si potrebovala prevetrať hlavu. Obliekla som si svoje bežecké oblečenie skladajúce sa z kraťasov, športovej podprsenky, ponožiek a Hoka tenisiek, na ktoré nedám dopustiť. Navrch som si prevliekla bežeckú vestu s vodou, telefónom a kľúčmi od bytu. Plánovala som odbehnúť aspoň desať kilometrov, ktoré by ma prebrali. Prvé tri kilometre sú náročné a mám pocit, že mi nohy a pľúca vypovedajú službu. Ďalšie dva sa už bežia lepšie a ľahšie, no tie ďalšie sú pre mňa už užitím behom s krásnym výhľadom.

Po desiatich kilometroch si dám ešte kilometer na vychladnutie a ďalších pár kilometrov zájdem do pekárne pre čerstvé pečivo. S taškou plnou čerstvého pečiva sa zastavím na križovatke, kde mám ako chodec červenú. Zvuk prichádzajúcej motorky ma prinúti dvihnúť pohľad doľava a pozrieť sa ako motorka prichádza na červenú a zastavuje len pár metrov odo mňa. Spomienky do mňa udrú ako blesk. Ten deň, keď ma na ňu prinútil nasadnúť a ten pocit, keď som bola na ňom nalepená a držala sa ho pevne. To ako ruku položil na moje stehno v utišujúcom geste. To ako rýchlo išiel, že mi vlasy viali a ja som si užívala každú sekundu, ktorú som pri ňom takto mohla stráviť. Zaženiem spomienky. Všímam si, že je motorka zelená, ale taká pekná metalická a iná. Jazdec na nej si všimne môj neohrabaný pohľad a nakloní hlavu na bok. Stavím desať euro na to, že si ma prezerá, aj keď to vidieť nemôžem. Cítim jeho pohľad na mojej maličkosti, ktorá je stále oblečená do športového a spotená som tiež. Naučila som sa neriešiť to. Naučil ma to Dario. Nezáleží na ničom. Žijem si tu svoj život.

Pousmejem sa na motorkár a narovnám hlavu pozerajúc sa pred seba. Na pokožke stále cítim jeho intenzívny pohľad, ktorý je spaľujúci. Už som tu pár motorkárov videla a môžem povedať, vždy to boli sexi chlapi s veľkým sexepílom. Niet sa čo čudovať, keď je to čo sa hovorí pravda. Španieli sú naozaj eňo ňuňo. Nie len svojím výzorom ale aj temperamentom a charakterom. Dario so mnou síce trávil čas ale nezáväzné flirtovanie som zakázané nikdy nemala. Nikomu som nič nesľúbila a moje introvertné baterky sa zmenili na extrovertné a stal sa zo mňa úplne iný človek. Myslím si, že vo mne extrovert driemal dlhú dobu, len čakal na príležitosť, ľudí a zem, v ktorej sa prejaví.

Znovu pozriem naľavo a uškrniem sa pri pohľade na motorkára ako nakloní hlavu znovu na druhú stranu. Dovolím si na neho mrknúť a otočiť sa znovu rovno. Idem domov a tam to končí. Vedľa mňa sa rozozvučí hrmot. Motorkár si dožiadal mojej pozornosti pootočením plynu a to rovno dvakrát. Otočím sa jeho smerom s nadvihnutým obočím. Pozorujeme sa navzájom. Spaľujeme sa pohľadmi, ktoré sú intenzívne a vrcholové. S istotou mi naskočila zelená, ale ja stále stojím na jednom mieste a sledujem ho. Moja súťaživosť sa prederie na povrch a neustupujem. Vyhrám v momente, keď odíde na zelenú. Chcel hrať? Hru môžu hrať dvaja. On urobí ale niečo čo som neočakávala. Oprie sa lakťami o nádrž a ukazovákom a palcom dvihne plexisklo. Môj úškrn mi zlezie z tváre a srdce sa mi rozbúcha ako o závod. Spod prilby na mňa pozerali chladné azúrové oči, ktoré svojím pohľadom prenikali skrz pokožku priamo ku kosti. Oči, ktoré dokonalo poznám. Tie, ktoré sa na mňa pozerali, keď som zaspávala a láskali ma. Tie do ktorých som sa pomaly ale isto zaľúbila. Nasucho preglgnem, ale nespravím krok späť. Ako je možné že je tu? V Španielsku? V Seville?

V jeho očiach sa leskne nadšenie a pobavenie. Nevídam v nich nehu, ktorá tam bola pred rokom. Nevidím v nich nič čo som videla v Levim, ktorý si ukradol kus z môjho srdca. Nakloním hlavu na bok a on urobí to isté. hrá so mnou hru, ktorú rozohral pred rokom aj pól, ale nevie, že som sa zmenila. Nedíva sa na Leu, ktorú poznal. Tá jeho hru žrala a pomaly mu odovzdávala svoje srdce. Už viac nie som tou za akú ma mal. Už viac neskočím na jeho hry.

Jeho príchod ma na malú sekundu rozhodil. Dvihnem hlavu nahor venujem mu polo úsmev a otočím rovno. Levi s motorkou prejde na zelenú, ale nie ďaleko. Hneď za križovatkou je parkovisko, na ktorom zastaví a zosadne z motorky. Dá si dole prilbu s kuklou a cítim na sebe jeho pohľad, ktorý mu nevenujem. Zelený panáčik zabliká a ja prejdem cez križovatku. Nedoprajem mu ďalší pocit víťazstva. Nedoprajem mu svoju pozornosť. Tej mal priveľa a nebol nej hoden.

Levi ma tak ako vždy nenasledoval. Prišla som až do bytu, v ktorom už rozvoniavala káva a kakao. Martin vie čo ľúbim a stačilo spomenúť raz, že kakao by som mohla piť každé ráno, tak sa hodil do práce a každé ráno mi jedno urobí. Síce počas jeho návštevy priberiem tak zo dve kilá, pretože je kakao sladké a pečivo sladké, ale nesťažujem sa.

"Martin?" Pozriem sa na neho s otázkou, keď vchádzam do kuchyne a on sedí za stolíkom s telefónom v ruke

"Ahoj." Venuje mi rozžiarený úsmev. "Aký bol ranný beh?" Postaví sa a zoberie mi tašku z ruky a začne pečivá nakladať na tanier.

"Bol skvelý až kým som nenarazila na jednu zaujímavý osobu.

Strnie a otočí sa ku mne. "Ublížil ti niekto?"

"Nie." Pokrútim nesúhlasne hlavou. "Stretla som motorkára, ktorý bol - no ako to povedať - pekný v kombinéze dajme tomu."

"Lea, že ty si s ním flirtovala?" Pokrúti nado mnou neveriacky hlavou. "Prenasledoval ťa? Chcel tvoje telefónne číslo? Chcel ťa previesť na motorke, či na svojej motorke?" Pri posledný dvoch slovám pozrie nadol k svojmu rozkroku a nahor s úškrnom od ucha k uchu.

"Ten motorkár bol Levi." Úsmev mu padne z tváre a šokovane pootvorí pery.

"Čo prosím?" Zamrká viackrát po sebe stále neveriacky. "Čo by tu ten - " Zasekne sa, narovná sa a potichu zanadáva.

"Martin." Môj hlas je vážny. "Čo si mu povedal?"

"Nič. Prisahám, že nič. On len- " Oprie sa o kuchynskú linku a pokrúti hlavou. "Ideme spolu na dovolenku do Grécka. Mali sme spolu letieť, ale ja som mu pri našom poslednom rozhovore povedal, že prídem o deň neskôr a on si spojil dve a dve dokopy. V živote by ma však nenapadlo, že priletí sem do Španielska. Prepáč mi to Lea."

"Aha." Povzdychnem si. "Neriešme to. Nemôžeš za to, že si sem prišiel akoby sa nič nedialo. Nebudem ho riešiť."

"Ako sa cítiš?" Spýta sa ma opatrne. "Videla si ho po veľmi dlhej dobe."

"Cítim sa - " ako sa vlastne cítim? Keď som zbadala tie modré azúrové oči poskočilo mi srdce a zároveň klesol na samé dno. Cítila som prázdno. Žiadne iskierky, žiadne plamene. Neostalo z nás nič. Ostali len spomienky, ktoré sú trpké a klamlivé. Klamal mi, tak ako mám na neho spomínať, keď všetko bolo klamstvo? Každé slovo čo povedal bolo klamstvom. Každý pohľad a dotyk boli spliesť klamstiev a jeho intríg. "Dobre." odvetím po chvíle ticha. "Nebudem riešiť jeho prítomnosť v Seville."

"Stretnem sa s ním a budem mu prízvukovať nech ťa nechá na pokoji."

"Nech si robí čo chce. Už nie som tou, s ktorou sa zahral a odhodil. Vidím v ňom klamára. U mňa už nemá žiadnu šancu. Kým mi dával plané nádeje spával s dievčaťom, o akom tvrdil, že by takú ženu nikdy nechcel. Preniesla som sa cez neho."

"Naozaj?" Spýta sa šeptom.

"Naozaj."

Martin s ním nakoniec išiel na kávu a ja som zavítala do práce, aj keď mám dovolenku. Dario ma privítal s úsmevom a šéf kuchár mi hneď naložil jedlo, ktoré práve varil. Myšlienkami som bola inde. V inom meste a štáte. Rok aj pár dní.

Predo mnou sa zastaví postava, ku ktorej nedvihnem pohľad a venujem sa cestovinám na tanieri. "Poslala si na mňa môjho najlepšieho priateľa nech so mnou robí poriadky?" Prudko nadvihnem hlavu hore a zapozerám sa do jeho ľadovo modrých očí, z ktorých sršia hromy a blesky.

Vidieť ho pred sebou je úplne iná situácia ako keď som videla len jeho oči vytŕčajúce z pod kukly. "Neposlala som nikoho." Hlas sa mi neláme začo som na seba hrdá. Ako sa tak mohol zmeniť? Jeden rok a on je .... bádam na ňom najmenšie zmeny. Ramená má o kúsok širšie a je vypracovanejší ako pred rokom. Tvár má rovnakú ale jej rysy sú ostrejšie a oči chladnejšie. Iskra, ktorú mal v očiach na Slovensku je malá a nežiari ako jasné slnko.

"Takže si ráno nežalovala ako malé dievča Martinovi?" Posmešne nadvihne obočie. Srší z neho irónia raketovou rýchlosťou.

"Nepleť si pojmy s dojmami," pretočím nad ním očami čo viem, že neznáša. "Radšej sa staraj o seba ako o mňa." Postavím sa aj s tanierom v ruke a poslednýkrát si ho prezriem, tak ako si on prezerá mňa. "Nech sa ti darí."

"Nech sa ti darí?" Uškrnie sa a nahne hlavu na bok. "Ideš niekam?" Zazrie na tanier a následne mne do očí. "Usaď sa. Máme sa o čom rozprávať.

"My dvaja sa nemáme o čom rozprávať Levi." Vyslovenie jeho mena pred ním vo mne rozväzuje spomienky. Tie ako som šeptala jeho meno, kým ma bruškami prstov hladil po tvári. Tie spomienky, ktoré sa mi vryli do pamäti a nechceli z nich zliezť. Tie, ktoré boli krásne a kde som sa do neho zamilovala ako malé dievča. A tie, ktoré mi zakaždým rozbúchajú srdce.

"Na Slovensku sme niečo nedoriešili a mám pre teba pár noviniek."

"Povieš mi prečo by práve mňa mali zaujímať novinky z tvojho života?" Nakloním hlavu na bok s ironickým úsmevom. "Či už nemáš po ruke Sabínu aby si sa jej vyrozprával?" Zamrkám nevinne s najväčšou gráciou.

Zamrká a pokrúti hlavou. "Sabína bola len čisto kamarátka."

"Ostatní hovoria niečo iné." Myknem ramenami. "Avšak nezaujíma ma to. Rob si čo chceš, s kým chceš a kde chceš, len mňa nepleť do svojho života. Raz som v ňom bola a druhý vstup je spoplatnení mojím zdravím a to riskovať nebudem."

"Zmenila si sa. Si viac odvážnejšia a - "

"Deje sa tu niečo?" Vedľa mňa sa postaví Dario a pohľadom prejde po Levim, ktorého v momente spozná no zachová si svoju tvár. "Vy dvaja sa poznáte?"

"Som niečo ako jej ex priateľ a ty si kto?" Premeria si ho pohľadom. Dario je pekný chlap, dobre stavaný a jeho oči vám prehovárajú do duše. Sú plné života. Presným opakom tých jeho.

"Ex priateľ?" Pomaly otočí hlavu ku mne a neveriacky na mňa pozerá. Z jeho očí sa odráža, že sa o tom ešte porozprávame.

"Nie je môj ex priateľ ani iné kraviny čo si on navymýšľa. Je práve na odchode."

"Nie som." Pristúpi o krok bližšie. "Odpovieš mi na moju otázku alebo ju mám zopakovať a míňať si dych?"

"Čo keby si si ho nemíňal vôbec a odpratal by si sa?" Nenechám Daria prehovoriť ani slovo.

"Čo keby si nerozprávala za neho?"

"Čo keby si odišiel a nechal ma na pokoji ako si to zariadil pred rokom?"

"Kurva." Spoza Leviho sa ozve Martinov hlas, ktorý pozerá raz na mňa a raz na neho.

"Čo sa to tu deje?" Spýta sa Dario, ktorý celej situácií nerozumie.

"Vôbec nič." Zazriem na Leviho a následne pohľad venujem Martinovi, predtým ako na neho prehovorím po slovensky. "Prosím ťa zober ho odtiaľto, nemám čas strácať čas s niekým ako je on."

"Niekým ako som ja?" Nikto nám nerozumie okrem Martina čo zjavne Dariovi nie je príjemné. "Pred rokom si hovorila niečo iné."

"Pred rokom som bola zaslepená a hlúpo ti dôverovala. Ľudia sa menia a mňa si zmenil ty. Teraz ťa požiadam poslednýkrát. Odíď."

"Ja som ti však prišiel oznámiť dôležitú informáciu."

"Som unavená z tvojich hier, ktoré nemajú konca kraja. Mne neoznamuj nič. My dvaja už nemáme spoločné nič. Všetko si rozprášil na neviditeľný prach v momente, keď si mi povedal aby som odišla z tvojho života a svojimi klamstvami."

"Nikdy som ti neklamal v mojich citoch. To, že ty tomu neveríš a máš zastreté myslenie kvôli nejakej žene je až urážajúce."

"Vieš čo je urážajúce?" Spravím k nemu krok a pevne sa mi zahľadím do očí. "Urážajúce je to, že tu práve teraz stojíš a rozprávaš mi ako mi musíš povedať novinku. Urážajúce je to, že si sem nakráčal akoby sa nič nedialo a nezlomil mi srdce. Urážajúce je to, že si klamár a ďalej žiješ vo svojich klamstvá. A.. samozrejme urážajúce je povedať mi, že si prechovával ku mne city kým si spával so Sabínou hneď potom čo som odišla z tvojho bytu!"

"Nespával som s ňou!" Zvýši hlas. Obzrie sa na Martina a jemne sa zamračí. "Ty si jej povedal túto kokotinu?"

"Nie. Len som jej povedal, že ťa Sabína chce a trávila s nami dosť času." Nezatĺka a nebráni sa. Martin vie kedy čo povedať. Neklame ako jeho kamarát, ktorý tu stojí a tvári sa, že je totálny anjelik.

"Max." Skonštatuje si potichu pre seba. "Mohlo mi to dojsť."

"Čo ti mohlo dojsť? To, že tvoje klamstvá už nie sú klamstvami a niekto mi povedal bolestivú pravdu, že som ťa vnímala ako úplne iného človeka? To už je ale jedno. Minulosť nechám minulosťou. Choď preč a už sa sem nevracaj."

Položí prilbu na stôl a usmeje sa. "Nemôžem." Jeho úsmev sa rozžiari ešte viac. Vidím za ním veľké tajomstvo.

"Prečo?"

"To je niečo čo ti musím nutne povedať." Pozrie na Martina a Daria. "Osamote."

"Pozri," povzdychnem si, "nie je to dobrý nápad. Nemáme si čo povedať. Keď niečo chceš tak sa choď vyrozprávať k inej bútľavej vŕbe."

"Prestaň byť tvrdohlavá a aspoň si ma vypočuj."

Dario vedľa mňa vytiahne telefón, ktorý mu oznámil prichádzajúcu notifikáciu. Kútikom oka vidím ako na ňu hľadí a potom mi dá telefón pred oči a ja sa zamračím. Sledujem príbeh, v ktorom sa nachádza čierna obrazovka a jediné čo v strede svieti ako svetluška je jeden emoji. Srdce sa mi zastaví, mozog mi nevypína a nahlas pracuje. Pozriem sa na Martina a neskôr na Leviho a neveriacky po slovensky zašepkám.

"To nemyslíte vážne."

_________________________

Ahojte ❤️

Levi prišiel ako veľká voda a aj odíde ako veľká voda alebo bude Leu otravovať až kým s Martinom neodídu do Grécka? Ich prvé stretnutie po roku dopadlo ako dopadlo, ale čo všetko bude za tým?

Dúfam, že sa Vám časť páčila ❤️