Polčas

33

Levi

Sústredene som hľadel pred seba. Vypol som mozog a uši som stlmil pred krikom niekoľko tisícok fanúšikov na veľkom futbalovom štadióne. Potreboval som sa dostať do svojej pohody, ktorú mám pred každým začatím zápasu. Na ihrisku som sa cítil ako doma. Známa pôda pod nohami, moje rukavice s iniciálami zvrchu na suchom zipse, kopačky s mojím prvým číslom na drese v ktorom som začínal v mojom domácom klube. Všetko bolo ako po starom s tým rozdielom, že po mne kričali fanúšikovia po španielsky a ich podporu som vycítil na metre. Španieli žijú pre futbal. Žijú s tímom, ktorému fandia a dodávajú vám neskutočnú energiu skrz ich skandovanie, spievanie a krik. Zbožňujem, keď vstúpim na trávnik a moje srdce naplní pokoj a známy pocit. Ihrisko je miestom na ktorom som strávil väčšinu môjho detstva a zatiaľ i dospelosti a chcem to potiahnuť čo najviac sa bude dať. Plánujem kráčať na trávnik ešte dlhé roky, ktoré verím a dúfam, že budú pre mňa skúsenosťami nabité a príležitostí budem mať viac a viac. V zahraničnom tíme nie ste nikdy hneď jednotka v tíme, kapitánom ani obľúbencom. Priazeň si musíte získať zápas po zápase, tréning po tréningu a časom príde zrelé ovocie.

Dnešný zápas som mal v hľadáčiku veľmi dlho. Prvý oficiálny zápas ligy, na ktorý nastúpim do základnej zostavy a budem môcť previesť svoj talent a vodcovské maniere počas zápasu. Hlasivky mi trpeli od nedostatku kriku a moja španielčina síce nie je zdatná, ale spliesť ju s angličtinou bude perfektné. Niektorí spoluhráči sa vždy smejú na mojej lámavej španielčine a východiskovej situácie s angličtinou, keď neviem akou cestou sa mám vydať. Snažia sa ma doučiť čo je v ich silách, ale niekedy slová zabudnem lusknutím prstu ako mi ich niekto povie.

Ďalšia skutočnosť, ktorá ma upokojuje viac než dokážem slovami opísať je osoba sediaca na jej vyhradenom mieste pre rodiny a priateľov futbalistov. Po našom spoločnom behu v spoločnosti Aresa som ju pozval na náš domáci zápas. Bez naťahovania a tajnostkárstva prijala moju ponuku s úsmevom na perách. Hneď ďalší deň som jej priniesol jej kartičku s jej menom a priezvisko a mojím menom a priezviskom hneď pod mojím číslom. Tak ochranka vie ku komu patrí a pošlú ju bezpečnou cestou vždy na tribúnu. Jej kartičku som mal u seba už od samého začiatku, len som čakal na správny moment kedy jej ju odovzdať. Dve som dal urobiť aj mojim rodičom v prípade ich návštevy a kamarátom budem dávať jednorazové lístky. Byť v tak veľkom klube má svoje určité výhody. Kým v Bratislave sme mali presne určený počet lístkov tu sa dá vybaviť aj nemožné.

Lea sa na mňa z diaľky pozerá. Dokážem vycítiť jej spaľujúci pohľad, ktorým do mňa vŕta a skúma ma. Jej pohľad by som vycítil aj vo väčšom dave. Je jedinečne ohnivý a láskyplný.

Odohrať zápas proti Getafe bolo náročné ako každý jeden zápas. Síce sa tím Getafe nenachádza v poprediach našej tabuľky, stále to bol silný súper s kvalitami a množstvom striel na našu bránu. Jedna jediná si našla cestu do mojej siete, ktorá by ma po zápase položila na kolená v momente keby sme prehrávali nula jedna a stav sa nezmenil. Pre naše šťastie sme vyhrávali dva nula a neboli sme na pokraji našich síl. Vládali sme všetci a obrancovia si dokázali udržať čistú hlavu a s prehľadom blokovať strely mojím smerom. Do konca zápasu neprešla ani jedna strela tromi žrďami. Vyhrali sme dva jedna čo bola výhra pre náš tím a všetci v šatni sme boli spokojní. Mohol by som si vyčítať jeden gól, ale tých bude ešte veľa a nie som bezchybný aby som chytil každú strelu vystrelenú mojím smerom.

Po zápase som sa osprchoval a kým som si balil posledné svoje saky paky tak sa pri mne zastavil Marc.

"Mel mi písala správu, že je všetko vybavené a prídeš na večeru v spoločnosti svojej ženy."