Polčas

30

Levi

Deň po Maxovom veľkom výstupe pred Leou a jeho priznaním som mal prvý tréning s novým tímom. Chalani sú super, aj keď trištvrte z nich rozpráva lámavou angličtinou a ich rodným jazykom je španielčina. Dorozumieme sa a tam je základ, tobôž, keď už mám naordinované hodiny španielčiny na každý druhý deň online s lektorkou. Hneď po tréningu sme mali spoločné raňajky kde som spoznal chalanov viac. Kolieska otázok neutíchali ani po hodine čo ma vypočúvali o mojej futbalovej ére na Slovensku a v Anglicku. Po raňajkách, výmene milión čísiel som išiel domov, kde som si dal druhú sprchu dňa. Čakalo ma vybaľovanie a následná rezervácia leteniek na Slovensko pre Aresa. Na otočku pôjde domov, pozdravím rodičov a hneď ešte v ten deň večer sa budem vracať do Španielska. Môj jediný voľný deň je tento týždeň streda a preto musím všetko vybaviť. V prvom rade, keďže máme pondelok, musím doriešiť situáciu s Leou. Dnes ráno ma čakala nemilá správa na mojom instagrame. Sociálna sieť, ktorú používa niekoľko miliónom užívateľov, zverejnila fotky mňa a Ley ako sa rozprávame vonku pred reštauráciou. Začali špekulácie o mojom milostnom živote a odhaľovanie jej identity.

Za toto som Slovensko miloval. Nikto do bodky nerozoberal môj milostný život a mohol som sa prechádzať po ulici s kým som len chcel. Nik ma nefotil ako o život a nenašiel som svoju tvár na instagrame, v noviných či iných médiach behom pár sekúnd. Zriekol som sa svojho súkromia pre svoj životný sen, aj keď mi to ide stále pekelne na nervy. Dlho som žil spokojný život ale už rok aj pár týždňov žijem ako verejná osoba, ktorá keď sa niekam pohne vedia o tom všetci, a aj tí ktorých to absolútne nezaujíma. Môj život je môj život a je mi jedno kto čo vidí a čo si o mne kto myslí, ale tu sa jedná o ňu. Má právo na súkromie a vôbec som si neuvedomil riziko, do ktorého som ju vtiahol. Neuvedomil som si, že po nej všetci pôjdu ako po atrakcii.

"To naozaj v celej Seville nie je iná reštaurácia, ktorá by ťa zaujala natoľko aby si išiel na obed tam?" Zúfalo na mňa prehovorí v slovenčine opretá o dvere do kuchyne. Dal som si ju zavolať a kým prišla som rozdal pár autogramov.

"Potrebujeme sa porozprávať. Plus máš obed tak prečo nespojiť príjemné s užitočným?" Áno bol som natoľko zúfalý, že som od Martina vypáčil kedy má obedovú prestávku a môže opustiť reštauráciu na hodinu. Keďže pracujú viac, ich prestávky sú dlhšie, aj keď čo viem, tak ešte nikdy nikto nebol preč viac ako dvadsať minút. Dnes to bude premiéra.

"Chcela som sa najesť v kľude a sama."

"Bez ďalšej debaty prosím." Ukážem na košík čo držím v ruke. "Chladne nám jedlo."

"Ty si navaril?"

"Nenazval by som to varením, ale skôr takou snahou o jedlé jedlo, no áno pripravil som nám jedlo. Môžme teda vyraziť?"

Chvíľu premýšľa, ale následne po pár sekundách si vyzlečie zásteru a vykročí mojím smerom.

"Kam ideš? Mali sme ísť na obed spolu." Z dverí vykukne Dario, ktorého moja prítomnosť zjavne nepotešila.

"Dokedy ho mám znášať?" Potichu sa jej spýtam v našom rodnom jazyku, značne frustrovaný, že ho tu vidím.