Už dlhšiu dobu som Hannah nevedel nikde zohnať. Ani doma, cez telefón alebo v škole. Akoby sa po nej zľahla zem. Rozhodol som sa že pôjdem za Destiny a spýtam sa jej, či o nej niečo nevie.
Zakopal som na dvere. Otvorila mi Destiny a objala ma.
"Ako sa máš? " Opýtala sa.
"Ide to, ale s Hannah by to bolo oveľa lepšie.Nevies kde je? " Pozrela na ňu s nádejou v očiach.
"Vieš,"odmlčala a povzdychla. "Volala mi jej mama, Hannah ušla. Zobrala si len zopár vecí a nechala odkaz kde bolo napísané že si musí všetko urovnať v hlave." Chytila ho pevne za ruku.
"Naozaj? Ja, ja tomu nerozumiem." Povzdychol si a oprel sa o zárubňu dverí.
"Je mi to ľúto." Stisla mu ruku.
"Aj mne Destiny, aj mne." Skleslo povedala a pomaly odkráčal preč.
___
Je to moja vina. Keby sa v ten deň neopijem všetko v bolo inak. Som presvedčený že to všetko spôsobila Hanne tá blonďata šľapka. Nenechám to len tak,ešte uvidí čo to je byť úplne sama.
*Pohľad Hannah*
'Je mi to tak ľúto' Vzlykala na mieste kde sa všetko odohralo.
Vedela som že sa o ne nedokážem postarať.Najviac ma bolí to,že David je na to všetko sám,že som mu spôsobila takú bolesť. Ale som bláznivá,nikdy som sa z toho nedostala. Keby to bolo inak,nevidela by som stále ju. Tú čo ma straší v každom sne,vo chvíli keď som sama a cítim sa...
Už nedokážem ďalej klamať,nedokážem klamať že si ich nepamätám. Mojich malých anjelikov.
Po tvári jej začali stekať slzy. Hlavu ponorila do dlaní,ktoré boli onedlho mokré od slaných sĺz.
"Čo mám robiť ďalej?" Pýtala sa samej seba.
Zdvihla hlavu a pozrela pred seba.
"Odídem."
Stmievalo sa,na uliciach sa rozsvietili pouličné lampy a vzduch schladol. Hannah sa potichu vkradla do domu v ktorom nikto nebol. Nezapla ani svetlo. Nechcela aby si susedia všimli že niekto bol doma.
Asi som sa zbláznila,možno som bláznivá sviňa čo odíde od svojich detí. Nemôžem sa priznať! Nie nemôžem! Nemôžem sa pozrieť do jeho oči a povedať že tie deti niesu jeho,že naše malé lásky sú Kyleove potomky. Čudujem sa že mu to nedošlo. Ale je to tak lepšie.
Zobrala som zo skrine väčší vak a začala som si baliť potrebné veci,hlavne teplé. Tiež peniaze ktoré som si nešetrila. Je to málo ale lepšie ako nič. Zobrala som maminu kartu pre prípad núdze.
Zobrala som si našu spoločnú fotku a telefón nechala doma. Zabuchla som dvere a naposledy sa pozrela na dom.
"Goodbye"
YOU ARE READING
Pregnant in 16®
Teen FictionExistuje veľa vecí ktoré nám dokážu zmeniť život. No v tomto prípade to bude neplánované tehotenstvo a rodičovstvo.
