Angels and Devils

1. Kapitola

Pre lepší efekt si môžete pustiť pesničku v médiách...

Z pohľadu Aly:

Sedím vo svojej lavici a čakám kedy sa sem konečne dovalí náš učiteľ dejepisu. Celí tento deň mi príde nijaký divný. Usmiala som sa na Katie, keď sa konečne otvorili dvere. Ale nestál v nich učiteľ dejepisu ale zástupkyňa. Povzdychla som si a upriamila svoj zrak na ňu.

„Určite ste prekvapený že tu som ja a nie váš učiteľ. Chcem vám len oznámiť že tento deň sa už nebudete učiť. No chcela by som vás o niečo požiadať. Presuňte sa teraz všetci do telocvične" dokončila svoj monológ zástupkyňa. Všetci sa hneď začali tešiť, že sa nebudú učiť no mne sa to nijak nepozdávalo. Zaujímalo ma prečo musíme ísť do telocvične.

„Nechápem na čo tu sme" s tými to slovami som si sadla vedľa Mika.

„Aly to sme dvaja povedal a uškrnul sa na mňa. Nesedí mi to že by sme sa z ničoho nič mali prestať učiť. Určite za tím niečo je" povedal a ja som len nemo prikývla. Do telocvične vošla riaditeľka s nijakým pánom v jej veku. Postavili sa do stredu a začali rozprávať.

„Milí žiaci, určite ste prekvapený prečo som vás sem zavolala. Chcem vám oznámiť že naša škola sa spojí s ďalšou školou" Vedela som to!

„S pánom Cowellom sme sa už dohodli ako to tu bude vyzerať" Dokončila a dala slovo tomu pánovi.

„Ako vidím veľa z vás nadšených nieje, že sa o školu budete deliť s našimi žiakmi no hold museli sme to spraviť" Pozorne som ho počúvala. Došlo mi že to bude asi riaditeľ tej druhej školy. Svoj zrak som upriamila na prázdnu tribúnu oproti nám. Naša škole je veľká, ale máme málo žiakov.

„Chcel by som vás poprosiť aby ste sa k vašim novým spolužiakom správali slušne a pekne. Tým to pádom vám ich chcem aj ukázať" Nestihol dopovedať a dvere telocvične sa rozleteli. Do jej vnútra začali chodiť deti v našom veku. Zrazu mi do nosa vošla nechutná vôňa.

„Diabli" zasyčali sme všetci naraz. Vôňa sa zväčšovala a mne až teraz došlo že táto škola bude plná diablov. Všetci si posadli na tribúnu oproti sledovali čo sa bude ďalej diať. Riaditeľ tej druhej školy nám vysvetli ako to tu bude teraz prebiehať. Pre tento deň už máme iba jednu hodinu. Našťastie. Práve teraz som s Benom a Sophiou.

„Milujem sám seba" povedal Ben a začal sa smiať. Jeho smiech je veľmi nákazlivý. Takže som sa tiež začala smiať. A po mne aj Sophi.

„Ben ja ťa zabijem" povedala som mu pomedzi smiech. Ukľudnila som sa a zobrala som si zo skrinky tašku. Zatvorila som ju a otočila som sa. A práve to bola chyba. Vrazil do mňa nijaký chalan. Jeho učebnice mu vyleteli z ruky a dopadli na zem. Povzdychla som si a čupla som si k nemu. Začala som mu pomáhať zbierať učebnice.

„Prepáč že som do teba vrazila" ospravedlnila som sa mu napokon.

„Nie veď to ja som do teba vrazili. Mal by som sa pozerať pred seba a nie na baby ktoré tu máte" povedal a jemne sa zasmial. Odvrátil zrak od učebníc ktoré som mu práve podávala a pozrel sa mi do očí. Až teraz som si všimla aké krásne zelené očí má. Keď som sa do nich zapozerala, mala som doslova pocit že sme jediný ľudia na zemi. Usmiala som sa na neho. Neváhal ani sekundu a opätoval mi ho. Ukázal mi jeho dokonalý úsmev vlastne celí bol zlatý.

„Daniel Brooklyn Anderson" povedal a natiahol ruku pred seba. Sladko sa na mňa usmial.

„Acacia King, ale pre kamarátov len Aly" povedala som a úsmev som mu opätovala. Zo zadu sa k nám približovala veľká skupinka ľudí. Znovu mi do nosa vošla tá nechutná vôňa.