Angels and Devils

3. Kapitola

Príjemné čítanie...

„Dobre ľudia ideme na to" pousmiala som sa pozrela na všetkých. Nikto nenamietal. Postavili sme sa do kruhu. Zatvorili oči a všetci naraz povedali 2 slovíčka.

„Nadzémia!" okolo nás sa rozvíril studený vietor. Následne na to som sa cítila ako vo výťahu ktorý takú pol minútku postupuje hore. Až sme nakoniec zastali. Otvorila som oči a rozhliadla som sa okolo seba. Stáli sme pred budovou inštitútu.

„Ach tak mi inštitút nechýbal. Oni nás len drvia učením. Na zemi škola. Tu škola. Ach bože zachráňte ma ľudia!" unavene si rukami prešiel cez tvár Ben.

„Ben povedzme si úprimne. S tadeto sa už nedá teraz ujsť" potľapkala ho po pleci Vannesa. Všetci sme sa zasmiali a bok po boku sme sa vydali dnu do inštitútu. Hemžilo sa to tu samými anjelmi v našom veku. Natiahla som si na hlavu kapucňu a išla za svojimi priateľmi. Tí však náhle zastali. Takže som nosom vpálila do Mikeovho chrbta. Otiahla som sa a zavrčala som.

„Čo sa stalo?" spýtala som sa a snažila sa pozrieť kam sa všetci pozerajú. Pred nami bol nijaký hlúčik anjelov okolo jedného.

„Otrava sa nám vrátila" zamrmlala Sofi. V ten moment sa chalani postavili okolo nás báb ochranársky a viedli nás do učební. Pokrútila som nad nimi hlavou a vstúpila do priestrannej učebne natretej na modro. Usadila som sa do stredného radu a do tretej lavice spoločne s Mikeom. Pred nás si sadli Kloe a Ben. Za nás Sofi a Patrick. Po mojej pravici som Tobiasa a Thomasa. A náš pofidérny kosoštvorec uzatvárali po Mikeovej ľavici Vanes a Katie. Ako prvú hodinu sme mali Volanie neba. Vytiahla som si svoj skicár spoločne so zošitom. Do učebne začali vchádzať ďalší anjeli. Posadali si na miesta a začali diskutovať. Len naša partia bola po celú dobu ticho. Vytiahla som si mobil z vrecka a pozrela sa na čas. 15:58. Už len dve minútky. Odomkla som si ho a zašla na Facebook. Hneď na mňa vybehlo niekoľko žiadostí o priateľstvo, správ a upozornení. Prezrela som si najskôr správy a upozornenia. Nič zaujímavé. Potom som zašla do žiadosti o priateľstvo.

Daniel Brooklyn Anderson vás žiada o priateľstvo

Potvrdené

Ryan Butler vás žiada o priateľstvo

Potvrdené

Chaz Sommer vás žiada o priateľstvo

Potvrdené

Potvrdila som chalanov a ďalších som si nestihla prezrieť, keďže zazvonilo. Do triedy vstúpil mladý chlap v bielej košeli a čiernych rifliach. Náš profesor Kylie Carter. Svoju čiernu tašku si položil na stôl. Zapol si počítač a projektor. Potom pohľadom preskúmal triedu.

„Dobre. Viete čo ideme dneska preberať?" spýtal sa učiteľ a znovu upriamil svoj zrak na monitor počítača. Patrikova ruka vystrelila hore.

„Áno Patrick?" opýtal sa profesor Carter.

„Dnes by sme mali preberať jednotlivých anjelov, pokiaľ sa nemýlim" odpovedal mu a poznamenal Patrick. Popri tom stihol ruku.

„Správne. A ako prvým anjelom začneme Aralim. Môžete ho vidieť na obrázku" povedal profesor a rukou ukázal na premietaciu tabuľu kde už sa nachádzal anjel. Mal veľké biele krídla. Oblečené mal biele šaty a cez hlavu mal prehodenú šatku rovnakej bielej farby. Čo ma však zarazilo bolo to, že sedel a mal smutný pohľad. Jeho krídla za ním mi pripadali ako štít. Otvorila som skicár a jemne si ho načrtla. Potom som si otvorila zošit a začala som si písať čo profesor Carter hovoril.

Raz sa krásny anjel Aralim, ktorý chráni naše domovy, vybral medzi ľudí a pýtal sa ich: „Čo považujete za svoj domov?" „Náš nový malý byt s obrazmi slnečníc a hojdacím kreslom," povedala jedna žena. Ďalšia odpovedala: „Doma sa cítim pri žblnkotajúcom potôčiku v blízkosti lesa, kam chodíme so psom na prechádzky." Mladý muž rozhodil rukami: „No predsa naše mesto, mám tam veľa priateľov." Ďalší muž rozmýšľal a rozmýšľal: „Zem. Je na nej toľko krásnych miest." Žena, ktorá vykladá anjelské karty, žmurkla a usmiala sa: „Domov je pre mňa vždy tam kde sú anjeli." Aralim dostal rôzne odpovede. Keď sa nad nimi zamyslel, do anjelskej knihy si zapísal: „Domov je tam, kde sa duša cíti dobre, pretože tam je Božia láska. A tá je všade."