Anjeli- Stelesňujú dobro, lásku a milosť...
Diabli- smrť, nešťastie a smolu...
Nenávidia sa!
Čo sa však stane, keď sa stretnú tí najlepší z oboch strán? Vzplanie niečo veľké! Ani jeden z nich si to nebude chcieť pripustiť.
Dokážu si uchrániť svoju l...
Neznášam tie víkendy, ktoré vám prejdú mihnutím oka. Aj, keď je pravda, že keď sme sa vrátili späť na párty, tak sme sa poriadne opili. Síce mi bolo ľúto, že som tam viac nestretol Aly. Vlastne. Nevidel som tam nikoho z jej partie. No nechajme víkend, víkendom. Ľudskú školu sme už mali za sebou. Ako nám bolo v piatok nakázané od generála Tylera, dostavili sme sa do nášho inštitútu. Čakal som tam ja, Ryan, Rossie, Ashley a Samanta. Baby sa ako obvykle medzi sebou bavili. Ja s Ryanom sme sa nemali nijak do reči. O pár minút sa na chodbe zjavil generál Tyler. Všetci piati sme si zobrali svoje vedci, ktoré sa skladali z batohu plného učebníc a pár vecí na prezlečenie. S generálom sme prešli na predný dvor, kde sa to hmýrilo samými študentmi, ktorý poctivo čakali na príchod výmennej skupiny anjelov. Pokrútil som hlavou, keď som v dave zbadal aj Chaza, Alfréda a Lila. Momentálne im závidím ako nikdy. Ostávajú tu a nemusia sa trepať do neba. Nahlas som si povzdychol no aj tak som nezaujal nikoho pozornosť. Naša skupinka si zastala bokom od toho chaosu.
„Fajn deti. Dostať sa do neba, je v celku jednoduché. Ide vlastne o to, že spravíte kruh, kde sa pochytáte za ruky" tak ako nám generál kázal tak sme aj spravili. Chytil som za ruku Rossie a Samantu.
„Ďalej stačí ak všetci naraz poviete Nadzémia a potom už len prečkáte výťah dohora" oznámil nám Tyler a vzdialil sa od nás ďalej. Pozrel som sa na všetkých a tí len prikývli.
„Nadzémia!" okolo nás sa rozvíril studený vietor. Následne na to som sa cítil ako vo výťahu ktorý takú pol minútku postupuje hore. Až sme nakoniec zastali. Otvoril som oči a rozhliadol som sa okolo seba. Stáli sme pred budovou nebeského inštitútu. Ich inštitút ma ohromne ohúril. Vyzeral ako stará grécka zachovalá budova. Pousmial som sa nad tým, keď som si všimol, že aj ostatný na ich inštitút pozerajú taktiež s obdivom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Nepríde vám divné, že dole v pekle boli všetci nastúpený pred inštitútom a tu nie je ani nohy?" poznamenala Samanta a rozhliadla sa okolo.
„Teraz mi to príde ako keby sme mi tí poctivý a to sme diabli" zasmial sa Ryan. Uchechtol som sa spoločne s ním. Lepšie som si chytil batoh na pleci a vydal sa dnu preskúmať inštitút. Na chodbách nebolo ani stopy, čo mi prišlo ešte viac divné. Zabudli na nás?
„Tak tu ste!" ozvalo sa z vedľajšej chodby. Všetci sme sa otočili za hlasom. Pred nami stál chlap okolo tridsať- päťky. Na sebe mal čierne nohavice a bielu košeľu.
„Teší ma, som generál Holton. Srdečne vás vítam v Nebi a dúfam, že sa vám tu bude páčiť!" povedal a potom nám ukázal hlavný dvor.
„Samanta myslím, že už viem kde sú všetci!" povedala Rossie a ukázala na preplnený dvor.
„Čo sa teraz od nás očakáva?" spýtal sa Ryan generála Holtona. Ten náhle zastal a pozrel sa pred seba.
