7. kapitola: Nová kapitola života.

7 1 0
                                    

Už je to rok od nášho rozchodu. Chris má nové dievča, je úspešný majiteľ firmy a ja? Ja som len obyčajná troska. Betty mi zomrela pred pár mesiacmi na rakovinu. Keby som vedela, že jej neostáva veľa času tak by som jej urobila ten najkrajší život aký mohla mať. Miesto toho sa trápila so mnou. S troskou čo nič nedokáže. S troskou ktorá ju nedokázala zachrániť.

(zvonenie mobilu)
"Slečna Unnie Klendejová prosíme Vás, aby ste sa dostavili nasledujúci deň do firmy CH&U.

Netušila som o čo ide a kto je za telefónom, no jedno som vedela. Musím so sebou začať niečo robiť. Nemôžem žiť celý život v rozchode s Chrisom. Musím sa zdvihnúť na nohy a začať na sebe makať.

Nasledujúci deň som dorazila na určené miesto a vyrazila do kancelárie kde som mala mať pohovor.
P: Vítam ťa u nás Unnie. Rád ťa znovu vidím.
U: Prosím? Kto ste? Nepoznám Vás!?
P: Unnie, však ja som Paul, pred rokom si ma stretla na zastávke. Zistil som tvoje telefónne číslo pomocou vizitky ktorá ti vypadla.
U: Aha jasné, už si spomínam. A prečo si ma tu zavolal?
P: To ja nie. To náš šéf, ale k nemu teraz nesmieš, má u seba dôležitých ľudí.
U: Jasné, chápem. Kde sa môžem zložiť?
P: Poď za mnou.

Paul mi ukázal miestnosť, kde som mala pracovať. Bolo naozaj veľmi pekné. Bolo vidieť, že sa o to dobre starajú. 

Už pár mesiacov pracujem v tejto firme, ktorá mi pomáha sa dostať z trosky na nejaké hodnotné miesto. Konečne som niekto. Niekto, kto sa nebojí riskovať a koho už hocičo nezloží. Už nie som obyčajná uplakaná študentka. Už som silná dospelá žena.
Možno to je zvláštne ale za tie mesiace som ešte nevidela nášho šéfa. Vraj má vždy niečo dôležité na práci, alebo nejakých vzácnych hostí.

No dnes nadišiel deň kedy som si povedala, že pôjdem do jeho kancelárie aj keby ma mali vyhodiť. Potrebovala som od neho niečo podpísať a taktiež som ho chcela konečne spoznať.

Vošla som do jeho kancelárie, ale na moje prekvapenie som zbadala nepekný pohľad. Bol tam s nejakou ženou. Milovali sa. Ja som odvážne zahučala a povedala. "Doniesla som Vám nejaké papiere ktoré treba podpísať." Nechcela som vyrušovať a tak som sa otočila a kráčala smerom k východu. On sa na mňa pozrel dal si zo seba tú ženu dole a povedal. Vás neučili klopať? Keď som ho započula prebehol mi po tele mráz. Môj šéf je Chris. Obzrela som sa, aby som sa usvedčila v mojom tvrdení. A naozaj, bol to on. Chcela som sa s ním porozprávať o tom všetkom čo sa medzi nami udialo a tak som zvolala. "Slečna mohli by ste nás nachvíľu nechať osamote!? Ona prikývla a odišla z miestnosti.
U: Chris, netušila som, že ťa ešte niekedy uvidím
CH: Ja ľutujem, že som ťa stretol. Prečo si prišla do mojej firmy? Chcela si ma zničiť?
U: Nie, dostala som ponuku od Paula. Sám si predsa chcel, aby tu zamestnal nejakú šikovnú ženu.
CH: Keby som vedel, že ma tu budeš čakať ty tak by som ťa nikdy nezamestnal.
U: Prečo si taký? Vieš že.. vieš že ťa stále milujem Chris
CH: Ty ma miluješ? Aká mi to novinka. Ja len že ty si pre mňa nič a vždy aj budeš. Ešte chceš niečo dodať? Ak nie tak odíď. Tam sú dvere.
U: Čo sa to s tebou stalo.
CH: Nepočula si!! Tam sú dvere!!

Po jeho slovách som sa otočila a nemienila zostať v jeho kancelárii čo i len minútu.  Zbalila som si pre dnešok všetky veci a vydala sa domov.

Dokým nás smrť nerozdelíWhere stories live. Discover now