Dokým nás smrť nerozdelí

8.kapitola: Možno je Paul ten pravý

Nastal ďalší deň a ja som po včerajšku vôbec nechcela ísť do práce. Nechcela som znovu stretnúť Chrisa po tom, čo mi povedal. No kvôli Paulovi som tam musela ísť. Je tam jediný ktorý ma má ako tak rád. 

P: Dobré ráno Unnie rád ťa znovu vidím.
U: Dobré ráno, ďakujem. Aspoň niečo pozitívne tento týždeň.
P: Počuj, rozmýšľal som, že či by si so mnou nechcela ísť dnes na večeru. Možno aj prídeš na iné myšlienky.
U: Ďakujem za pozvanie je to od teba veľmi milé.
P: Tak čo tak dnes o siedmej? Prídem po teba.
U: Dobre budem ťa čakať.

Pohľad Chrisa:
Išiel som za Paulom po papiere ktoré mi mal dať podpísať. Nechcel som, aby ma niekto videl tak som kráčal zadnou chodbou, no započul som jeho konverzáciu s Unnie. Pozýval ju na večeru a ona súhlasila. Rozbúšilo sa mi srdce. "Nikto mi takto nebude šľapať do kapusty!" pomyslel som si. Počkať, čo sa to so mnou deje! Ja žiarlim? To snáď nie je možné. Nemilujem ju. Počúval som ich ďalej. Paul pochválil Unnie šaty, vlasy a taktiež sa k nej postavil. Stáli oproti sebe veľmi blízko. Jeho dych končil na jej vlasoch.  Pohladil ju po tvári a zavrčal: "Už sa teším ako sa dnes uvidíme." Myslel som, že explodujem. Našťastie ho Unnie ukľudnila a odišla pracovať.
"To je taký hajzel!" pomyslel som si. Nebude Unnie takto baliť. Ona patrí mne.! Nevedel som, čo sa to so mnou deje. No v prvom rade som sa snažil ukľudniť, aby som Paula nezabil keď tam prídem.

Pohľad Unnie: Neviem čo to do Paula vošlo, ale ja s ním nechcem mať nič spoločné. To, že je známy mojim rodičom neznamená, že sa doňho zamilujem. Ale asi nemám moc na výber. Chris ma nemiluje a možno práve Paul je moja spriaznená duša. Nevadí uvidím ako dopadne dnešná večera.

Nadišlo sedem hodín večer a ja som už pripravená čakala na Paula. Medzitým mi ale zazvonil telefón s nejakým cudzím číslom. Zdvihla som ho a povedala: "Prosím kto je pri telefóne?" Nik sa ale neozýval. Rozhodla som sa, že zložím, aby ma Paul moc dlho nečakal. Vyšla som z bytu a našla som ho tam.

P: Ahoj ideme?
U: Kam ma to berieš?
P: Na jedno pekné miesto.
U: To znie zaujímavo, nechám sa prekvapiť.

Po pár minútach cesty:
P: Sme tu. Unnie rád by som ti niečo povedal. Vieš, na tú večeru som ťa pozval preto, lebo sa mi naozaj veľmi páčiš, si naozaj krásna, máš krásne telo a mám ťa naozaj veľmi rád.
U: Paul...j...ja...
P: Nie nič nehovor.

Chytil ma za ruku, pozrel sa mi do očí a povedal: "Unnie budeš mojou priateľkou?"
U: J...ja..neviem.
"Možno je to moja posledná šanca sa doňho zamilovať keď už o mňa Chris nejavý záujem." pomyslela som si.
P: Tak?
U: A...a....áno budem.
P: Naozaj, nemyslel som že ma prijímeš.
U: Tak vidíš nie vždy je všetko tak ako sa zdá.

Pohľad Chrisa: Rozhodol som sa, že pôjdem na to ich "rande" za nimi. Unnie patrí mne a nikomu inému! O pár minút po siedmej vyšla z domu Unnie s Paulom ktorý ju čakal pred dverami. Nasadli do auta a odišli na Paulovo obľúbené miesto. Ja som sa nevedel kontrolovať a po pár minútach cesty za nimi som sa fakt riadne nahneval. Práve preto, že som videl, ako ju zo zadu hladí po hlave. "Ja ho nenávidím!" povedal som si. "Ak sa jej ešte raz dotkne tak ho zabijem!"

Po pár minútach rozprávania s Paulom som sa rozhodla, že je najvyšší čas ísť domov.
U: Paul mohla by som ísť domov nie je mi veľmi dobre.
P: Čo sa deje si v poriadku?
U: Nie je mi strašne zle. M....m....(zaspala som)
P: Zoberiem ju ku mne domov, tam jej nič chýbať nebude.

Pohľad Chrisa: Po pár minútach ich spoločnej debaty mu Unnie povedala, že sa necíti veľmi dobre čož má potešilo. Aspoň by nebola s týmto slizkým hajzlom. No v okamihu keď som si myslel , že je už najlepšie Unnie zaspala. On ju zobral do auta a odviezol ju k nemu domov. Dúfal som, že sa jej ani nedotkne lebo ja zabijem. Rýchlo som sa pobral do auta a sledoval som kam ju odnáša. Zobral ju do spálne na posteľ uložil ju tam a odišiel. Rozhodol som sa, že sa mu vlámem do bytu ale mal veľmi dobre poistené dvere a nedával som to. Nakoniec som sa vrátil späť do auta a sledoval som ho s ďalekohľadom. O pár minút neskôr znova vošiel do spálne za Unnie a ľahol si vedľa nej. "Ja to nevydržím, zabijem ho!!" povedal som si. Rozhodol som tam zostať celú noc aby som mohol Unnie ochrániť keď jej bude najhoršie.