Dokým nás smrť nerozdelí

10. kapitola: Ja a Paul sme šťastní!

"Niee pomoc," zvolala som. Rýchlo som si sadla na posteľ a začala pravidelne dýchať. Uff bol to iba sen. Musím ísť do práce už teraz nestíham.

Po pár minútach cesty som konečne došla do cieľa. Vošla som do svojej kancelárie a nemala som najmenšiu chuť sa s niekým rozprávať. Bola som úplne vyčerpaná z toho, čo sa mi snívalo. Onedlho za mnou došiel šéf, aby som kráčala za ním. Netušila som čo po mne chce no nespúšťala som z neho oči. Bol tak pekný keďže to bol Chris.

CH: Sem si sadni!
U: Deje sa niečo?
CH: Prečo mi to robíš? Chceš ma zničiť?
U: Nie, len chcem mať prácu. Neboj sa, keby som mala na výber tak sa odtiaľto zoberiem čím skôr.
CH: To by som prosil, vieš nemám rád také ktoré sú neschopné a ty si jedna z nich.
U: Mňa ešte prekvapuje, že máš nejaké zamestnankyne keď si takýto odporný.
CH: Aaaale dievčatko sa nám hrá na silnú, no povedz mi čo dokážeš.
U: Možno toto (dala som mu facku)
CH: Tak toto si prehnala.
Zobral moju ruku a pritiahol si ma k sebe. Boli sme tak blízko. V jednom momente som tam chcela byť s ním večne, no v druhom som ho už nikdy nechcela vidieť. Jeho pery smerovali smerom ku mne. Teda k môjmu uchu. V tých hlbinách ticha som len započula: "Unnie Unnie toto mi nemôžeš robiť." "A teraz sa spakuj a vypadni!"
Odstrčila som ho od seba a utekala čo najrýchlejšie aby som ho už nevidela a nepočula. Prečo som sa doňho musela zamilovať? Veď nie je ani dobrý. O moment neskôr som započula krik z chodby ktorou som pred chvíľou utekala. Rozhodla som sa, že sa pôjdem pozrieť čo sa tam deje. Stál tam Chris, Paul a nejaká žena ktorá bola úplne od krvi.
U: Stačí, že ubližuješ mne ale ju nechaj na pokoji!
P: Áno Chris prečo si to urobil!
CH: To som nebol ja. Prečo si to o mne myslíš?
U: Si hnusný k ženám. Paul by to nikdy neurobil.
P: Presne tak, takto ubližovať žene!!
CH: Ja som jej ale nič nespravil musíš mi veriť Unnie!
U: Prečo by som mala, nie je to náhodou tá s ktorou si sa minule miloval?
CH: To, že som s ňou niečo mal neznamená, že som násilník a že som jej niečo spravil. Prosím ver mi.
U: Neverím ti. Toto sa mi na teba maximálne hodí. Pekný ale hrozný zároveň. Nečudujem sa, že nikoho nemáš a nechápem, prečo som sa práve ja musela do teba zamilovať!?
CH: Unnie
U: Nie nič nehovor, nechcem od teba nič počuť!
P: Poď Unnie radšej sa pracme aby aj nás nenapadlo toto monštrum.

Neverila som, že je Chris schopný urobiť niečo takéto. Prečo som to skôr nevidela. Som naozaj hlúpa.

Nastal ďalší deň a ja som išla plne rozhodnutá podať výpoveď. Zrazu ma niekto chytil za ruku a stiahol do tmavej uličky v našej firme.
U: Pomoc kto ste!
CH: PŠŠŠŠT! Neboj sa nič ti neurobím, len ma musíš vypočuť.
U: Dajte mi pokoj! (povedala som prestrašeným hlasom)
CH: Neboj sa, nechcem ti ublížiť. Poď so mnou.

CH: Sem budeš v bezpečí. Nemôžeš ísť teraz k šéfovi nie je tam.
U: Dobre ale prečo ste to urobili.
CH: Potrebujem Vás ochrániť. Niekto tu s vami nemá dobré úmysly. Ale nie je to Chris.
U: Počkať už viem kto ste. Myslíš, že ti budem po tom všetkom veriť, Chris?
CH: Ako si zistila kto som!
U: Poznám tvoju vôňu, kedysi sme spolu bývali. A pokiaľ ide o Paula tak neboj sa on je dobrý. Miluje ma viac ako si ma ty kedy miloval.

Pohľad Chrisa: Po týchto slovách mi prešiel mráz po chrbte. Nikdy som ju nechcel viac pobozkať ako teraz. Ale nemohol som. Ona ma nemiluje. Len keby tušila, že by som za ňu dal aj život. Ja ju tak strašne moc milujem, ale nemôžem s ňou byť. Nie som pre ňu dobrý človek.

U: Ešte chceš niečo dodať? Ja a Paul sme šťastní tak nám daj pokoj!
CH: N...N...nie bež. Zabudni na toto všetko.

To som asi trošku prehnala no vedela som, že keby mu to nepoviem nedá mi pokoj. Milovala som ho a stále ho milujem, ale nemôžem s ním byť. Paul ma potrebuje.

Dobre pre dnešok by stačilo. Zavolala som si taxík a s plnou únavou som sa rozbehla domov.