Dokým nás smrť nerozdelí

9.kapitola: Paul nie je taký dobrý

Nasledujúci deň som sa zobudila do pekného slnečného rána. Trvalo mi asi 10 sekúnd kým som sa spamätala kde som. Rýchlo som vstala z postele utekala dole k vchodovým dverám a snažila sa odísť. Vtom sa ale z obývačky ozval hlas ktorý smeroval ku mne.
P: Dobré ránko ako si sa vyspinkala
U: Č...čo tu robím?
P: Včera si zaspala, tak som ťa priviezol ku mne domov.
U: Ja mám svoj byt. Prečo si ma neodviezdol tam?
P: Myslel som, že keď už spolu chodíme tak môžme spolu aj bývať. Pozval som dnes našich aj vašich na obed. Prídu dnes o dvanástej aby som im oznámil, že máme spolu vzťah.
U: Ehm...prečo si to urobil bez môjho vedomia keď sme už partneri?
P: Názor žien nie je dôležitý. A inak keď prídu obleč si na seba niečo spoločenské a slušné.
U: Čo si myslel tým "Názor žien nie je dôležitý?"
P: Aaaale nič to bol len taký vtip.
U: Okey, idem sa nachvíľu prejsť.
P: Nie ideš tu teraz za sporák a ideš variť predsa im neponúkneme nejaké lacné jedlo.
U: Ty si ich pozval ty si uvar!
P: Ty si žena ty máš variť. Mimochodom dáš si čajík??
U: Prestaň so mnou rozprávať ako s deckom!! A nie nedám musím ísť do práce.
P: Nemusíš vybavil som nám dovolenku u šéfa. Inak mohol by som nachvíľu tvoj mobil, vieš na mojom mi nejdú kontakty.
U: Však si včera v práci normálne volal, o čo tu ide?
P: Choď za ten sporák a utekaj variť, nebudem to opakovať!!

Paul vyzeral strašne keď sa hneval. Rozhodla som sa, že pre dnešok mu vyhoviem len kvôli rodičom, ale nikdy viac. Po pár hodinách práce konečne niekto zazvonil. Paul sa zobral a išiel otvoriť. Vraj to bol len poštár. Netuším, nepustil ma od sporáka.
"Unnie to je niečo pre teba," povedal.
P: Nie najprv dovar, ja sa na to pozriem.
U: Je to môj list, nemáš právo ho vidieť.
P: Partneri si nič netaja.

Už mi fakt liezol na nervy a tak som sa vyhovorila, že nemáme nič na polevu na koláč že idem kúpiť. On sa ale rozhodol, že chce ísť so mnou. "Nemôžem mať súkromie ani keď idem do obchodu!" povedala som si.

Po asi dvoch hodinách už dorazili naši rodičia. Jeho rodičia šťastne vysmiaty a moji sa tvárili veľmi milo keďže Paulova rodina bola bohatá. Teda len jeho rodičia, akonáhle mal 18 musel si zarobiť na jedlo sám. Rodičia sa usadili za stôl jeden vedľa druhého a mne ostalo miesto vedľa Paula. Po chvíľke ma chytil za stehno a hladil ma po ňom. Nevedela som čo to robí no každopádne mi to nebolo vôbec príjemné. Vstala som, zobrala si bundu a zabuchla za sebou dvere. "Prečo som mu kývla na to, aby sme spolu chodili, však ho vôbec nemilujem a navyše je to strašne divný človek" povedala som si.

Rozhodla som sa, že pôjdem do mojej záchrannej zóny. Bol to dom Chrisa. Viem, že ma nemiluje, ale ja to bez neho nemôžem už ani len vydržať. Len on vedel ako má utešiť.
Po pár minútach cesty som stála pred jeho dverami do bytu. Zaklopala som a aj mi Chris otvoril. Rýchlo ma vtiahol dovnútra a zabuchol za sebou dvere.

CH: Si v poriadku?
U: Áno ty si sa o mňa bál?
CH: Nie len si si zobrala dovolenku tak som myslel, že sa ti niečo stalo. (musel som klamať aby ma neobvinila zo špehovania)
U: Aha, som v poriadku len sú u Paula naši aj jeho a on...on...ma...on ma naštval.
CH: Chápem a čo ty a Paul? Miluješ ho?
U: Tak potom čo si mi dal košom ty, mi asi už nik iný neostáva.
CH: Stále si mi neodpovedala na otázku!
U: Načo ti to je, aj tak som pre teba nič nie?
CH: Ja...ja..ja ťa...áno...odíď prosím.
U: Dobre ale nezabudni budeš vždy môj prvý a posledný a pobozkala som ho.

Už som to bez neho nedokázala vydržať.
CH: Čo to robíš?
U: Na rozlúčku, možno sa už neuvidíme. Paul chce, aby sme mali spoločné bývanie.
U: Ahoj milujem ťa a vždy budem
CH: Ja ťa...ja ťa... ja ťa...aaaale nič, nerieš to. Ahoj

Pohľad Chrisa: Cítil som sa otrasne. Ako som nedokázal zo seba vydať jediné dva slová. "Milujem ťa." Som taký srab. Ale viem, že ani ona mi nehovorila pravdu. Musel jej niečo spraviť. A ak sa dozviem čo tak ho zabijem. Toto mojej žene robiť nebude!!

No a Chris ma poslal košom už druhýkrát. Nevadí aspoň na mňa zabudne a zamiluje sa znova do niekoho iného.

Keď som došla domov čakal na tam už len Paul.
P: Kde si bola?
U: Len sa prejsť, nemusíš sa báť.
P: Bezomňa nebudeš nikam chodiť je to to jasné?!
U: Som dospelá svojprávna žena snáď mám právo sa ísť prejsť aj sama.
P: Mala si byť tu doma so mnou!! Veď neboj sa ja ťa naučím.

Vrhol sa na mňa, dal mi moje dlane do jeho a odvliekol ma do spálne. Ja som sa snažila silou mocou zdrhnúť no on mal väčšiu silu ako ja. Nedokázala som sa mu ubrániť a v poslednej chvíľke mi vyhrkla slza a potichu som povedala: "Prepáč mi Chris, hrozne moc ťa milujem."