Dokým nás smrť nerozdelí

2.kapitola: Nový spolužiak

Dnes je po letných prázdninách prvý deň školy a ja sa ako zvyčajne do nej vôbec neteším. "Dúfam, že to tam aspoň nejako prežijem," pomyslela som si.
(zvoní mobil) Volala mi Betty. Chcela, aby sme sa stretli a šli spolu do školy. Súhlasila som a dohodli sme sa, že sa stretneme pred nákupným centrom kde chodíme spolu dosť často. Ako sme tak kráčali cestou, rozprávali sme sa o všelijakých veciach, napríklad o chalanoch z našej triedy, alebo o tom novom žiakovi ktorý má prísť. "Možno sa do mňa zamiluje," zavtipkovala som. Betty sa len zasmiala a každá sme si sadli po príchode do škole na svoje miesto.
Po tom, čo do triedy prišla učiteľka, niekto hodil do našej triedy z vonka oknom školskú tašku. Extrémne ma nastrašil, myslela som, že dostanem infarkt. Vtom preskočil aj on. "To si robíš zo mňa srandu!" pomyslela som a na pár minút som prestala dýchať. Betty ma len jemne uškubla za vlasy a pokračovali sme v hodine. Nadišiel čas obeda a tak ako klasicky sme si s Betty sadli k sebe. Pár minút po tom ako som si naložila jedlo, niekto do mňa štuchol a celé som ho vysypala. Hneď mi došlo kto to je a tak som sa rozhodla, že mu to oplatím. Počkala som kým príde do triedy a sadne si. Na stoličku som mu totiž dala lepidlo, aby si pekne zapamätal, že so mnou sa nemá hrať. Na moje šťastie si na to sadol a keď mal ísť odpovedať nedalo sa ho z tej stoličky odlepiť. "Hahaha, nemá si začínať" pomyslela som si.
Po pár minútach konečne zazvonilo. Chcela som ísť domov ako obvykle, ale on ma chytil za ruku, zaviedol naspäť do triedy a zašepkal: Toto si prehnala zlatko!! Potom ma ešte jemne chytil okolo pása, pozrel sa mi do očí a odstrčil.
Po prvýkrát som videla jeho oči úplne z blízka. Má ich naozaj nádherné. Rýchlo som dobehla Betty a navrhla som, aby u mňa prespala. Ona súhlasila a spoločne sme sa vydali ku mne domov.