Dokým nás smrť nerozdelí

1.kapitola: Unnie a Chris (prvé stretnutie)

Ahojte, volám sa Unnie a mám 18. Dnes je posledný deň prázdnin a ja som stále na babskej dovolenke. Som rada, že ma moja najlepšia kamarátka donútila, aspoň sa odreagovala a ja som jej pomohla s jej ťažkou životnou situáciou. Už som tu tretí deň, čož je skvelé, ale začínam sa cítiť veľmi zle. "Betty!" zvolala som. "Nebude ti vadiť ak by som domov prišla o deň skôr? Necítim sa veľmi dobre." "Jasné, že nie," povedala a objala ma. Rýchlo som si pobalila veci a nasadla na prvý vlak. Nebola to dlhá cesta. Už som bola skoro pri dome, keď vtom sa za mnou rozutekal chlap a za ním zástup žien. Oprel ma o stenu a pobozkal. "Preskočilo Vám? Prečo ste ma pobozkali?!" spýtala som sa nahnevaným hlasom. "Kľuud, nič zlé sa Vám nestalo." povedal. "Len som sa potreboval skryť pred mojimi fanynkami." Mimochodom som Chris, rád Vás spoznávam. Ste prvá žena čo sa pri pohľade na mňa nezamilovala. "Hahaha," povedala som. Ja mám priateľa tak sa o nič nesnažte! Odstrčila som ho od seba a kráčala smerom k dverám. Keď som vošla do mojej izby neverila som vlastným očiam. Bol tam môj priateľ s nejakou cudzou ženou. Milovali sa. T-Ty ma podvádzaš! zakričala som. "Okamžite si ber svoje veci a vypadni!" On len radostne prikývol a s usmiatou tvárou odišiel. "Prečo sa to deje práve mne?!" spýtala som sa samej seba. Rozhodla som sa, že svojho ex musím čím skôr vypustiť z hlavy. Nechcem trpieť s pocitom samoty. 

Volám sa Chris a mám 19. Už od svojho detstva som mal veľa fanyniek. Vôbec ma to neprekvapuje, keďže som jeden z najkrajších mužov v meste. No dnes nechcem žiadne fanynky, už mi lezú na nervy, ako robia všetko preto, aby sa mi zapáčili. Ja ale nechcem niekoho kto sa do mňa zamiluje len preto, že som pekný. Dnes som sa rozhodol ísť do kina, no aj keď bola veľká tma a ja som mal na sebe čiernu mikinu rozpoznali ma a utekali za mnou. Nemal som na výber a tak som sa rozutekal aj ja. Už ma skoro dobehli, keď vtom som uvidel jedno pekné dievča ako si ťahá kufor smerom k domu. Išlo mi o čas a tak som ju rýchlo schmatol, oprel o stenu a pobozkal. Bolo to dostatočné na to, aby som sa zbavil tých bláznivých ženských. Po pár minútach som sa jej predstavil a skúsil zaflirtovať.  Ona sa mi len vysmiala a povedala, že má piateľa, a nech prestanem. Odišla domov a ja som s veľkým hnevom kopol do koša čo bol vedľa. "Kašlem na ňu!!" ale ona uvidí čo som zač. Ak tu býva, v škole si ju poddám.