Moja stará mama mi vždy rozprávala príbehy o bytostiach, ktoré môžu existovať naozaj len v rozprávkach. Často som pri nej presedela hodiny, neschopná vydať ani hláska, taká som bola ohromená. Keď som nakoniec musela ísť domov - a nedozvedela som sa koniec -, celé dni som vyčkávala, kým znovu neprišla.
Jej príbehy som zvykla prerozprávať aj mame, i keď som vedela, že ich taktiež pozná už naspamäť. Boli mojím útekom z reality, miestom kam som mohla ísť, keď som musela zostať tam, kde práve som. Znamenali pre mňa veľa a starká takisto. Vždy som totiž bola skôr introvert a mala som problém začleniť sa do kolektívu. Vtedy - keď som sa najviac trápila - mala pre mňa opäť nový príbeh, ktorý sa aspoň na chvíľu stal riešením všetkých mojich problémov.
Postupne som rástla a začínala som jej rozprávania chápať trochu inak, no nikdy som ich neprestala milovať. Keď napokon umrela, veľmi ma to zasiahlo. Bola tou najdôležitejšou osobou v mojom živote a ja som mala pocit, že bez nej už nič nemá zmysel. Príbehy vybledli a moje srdce zanevrelo na mágiu. To, čo bolo dovtedy mojou neodlúčiteľnou súčasťou, som začala pokladať za hlúpe a detinské. Sňala som si ružové okuliare a začala sa na svet pozerať racionálne - v dnešnom svete dobro nevíťazí nad zlom a nestačí veriť, že všetko dobre dopadne.
Veľmi som sa zmenila a mama mi občas povie, že ma už ani nespoznáva. Ale ja sa stále držím svojich faktov ako topiaci sa slamky, lebo vílí prach vás predsa nenaučí lietať, viera vám nepomôže zvíťaziť a láska nezachráni život, alebo sa mýlim?
ESTÁS LEYENDO
Iná Alica
FantasíaTak ako mnohí iní, aj ja som vyrastala na rozprávkach mojej starej mamy. Fantastické príbehy, kde dobro víťazí nad zlom a mágia sa nachádza úplne vo všetkom - toto bolo moje detstvo. Keď napokon starká umrela, prestala som na takéto veci veriť. Číta...
