Chapter twenty: Louis Cruz ~ MAS MAHAL KITA.

193 2 0
                                    

Chapter twenty:

Louis Cruz ~ MAS MAHAL KITA.

*GASPS*

HALA! SI ASHLEYYYYYYYYYYYYYY! I'M DOOMEDDDDDDDD!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

"A... Ashley did you hear?" I asked her. Nanlamig ako SHETSSS! Tae, baka narinig niya, I'M DOOMED NG MARAMI!

She ran away. Takteng yan, takbo ng takbo. I followed her, SHETS, mabilis din tumakbo yun eh. SAN KO HAHANAPIN YUN??????!!!!!!!!!!

"ANO BA?" "MAGINGAT KA NGA! SC KAPANAMAN!" "HI LOUIS!" Parang tanga mga reaksiyon ng mga taong natatamaan ko. Mga kinikilig. Letsugas!

"San... Ko...Ba... Ma... Hah... Nap... Bata... Yon???" Hingal na hingal ako, di ko alam kung san ko hahanapin yung batang yon. Yung batang Ashley na mahal ko. TskTskTsk.

"Pare." May tumapik sa'kin. Leche, si Jeremy lang pala. "Hinahanap mo si Ashley?" I glared at him. "Hey CHILL! Andun siya oh." Tinuro niya yung rooftop. Umayos na ko ng tayo at lumakad. "Teka pare..." Napahinto ako.

"Ano?" BWISIT, sagabal.

"Alam kong mahal mo siya, pero para malaman mo, di ko isusuko pagmamahal ko sakanya." I smirked and faced him.

"Alam ko, pero para sa kaalaman mo, di ako lalaban ng patas, lalo na't aalis na ko." At umalis na ko.

"May the best man win!" Sigaw niya sa likod ko. LUL!

Tumakbo na ko papunta sa rooftop. At dahil may happening sa school ngayon... ISA LANG ANG BUKAS NA STAIRS! Malayo yun dito. LOUIS, bilisan mo!

Malapit na'ko sa rooftop. Ash, sandali nalang, sandali nalang.

"Louis! Bakit mo ba'ko ginaganito? Halanyaaaaaaaaa! Ngayon mo lang ako pinahirapan ng ganito. LECHE!" o_O

I slammed the door open and found Ashley sitting behind the railings. She looked at me and cussed.

"Tss. Don't cry... Love."

"Don't play with me Louis." She stood and faced away from me.

Nilapitan ko siya at niyakap from the back. Okay, MAN I'M GETTING MUSHY!

She's still crying and I can't think of anything to say.

"I... if you don't believe me... It's okay, just... Please... Don't be like this... Stop crying."

"You think I don't believe you?" She asked me. She was trying to get out of my arms.

"I... I think so." I loosened my arms around her and she walked little.

"I believe you Louis. Pero it's hard for me to acceptit kasi nalaman mo yung totoong nararamdaman mo, kung kelan aalis ka na." I was puzzled.

"I can't follow you."

"Best... Mahal kita..." She looked away and I think I saw blood flush to her cheeks. She's blushing. :)

"Best...

MAS MAHAL KITA."

Impossibly PossibleTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon