Crazy Stupid Love (FF R5+Riker Lynch) DOKONČENÉ ✅

São Paulo

Ahojte, takže dnes pridám niečo aj z tejto poviedky. Táto kapitola bude trocha....nie trocha dosť šokujúca. Dúfam že sa bude páčiť :D

PS: Na obrázku je São Paulo

,,Rozkaz," vybehla som po schodoch a zamierila ku skrini. Vytiahla som si z nej biele tielko s nápisom Shut up and kiss me a čierne roztrhané rifle. Zhrabla som ruksak a bežala na bus.

-o päť minút neskôr -

Vybehla som z autobusu a bežala priamo do školy.

Keď som bežala cez chodbu, niekto mi podstavil nohu a ja som preletela skoro dva metre. Prečo práve teraz keď sa ponáhľam. Z ľahu som si radšej sadla a uvidela mu do tváre... stál pred mojimi očami a smial sa na mne.

Ross.

„Ale, ale kto nám tu spadol...udrela si sa veľmi?" podlizoval sa a nahol sa ku mne, „Celá škola sa teraz dozvie o tvojom romániku," zaškeril sa pri tom ako mi to šepkal.

„Nie..." potichu som zakňučala. S Rikerom sa v škole nebavím a ani ho nevidím často, teraz celá škola zabudla na to jeho radostné týranie mňa. No teraz keď to povie na plnú hubu...zase sa to stane dennou rutinou.

Obzerala som sa okolo seba, či tu niekde nie je Rocky, alebo Rydel....pomohli by mi. No jediný kto so mnou aspoň trocha súcitil bola Vivien, ktorá stála na konci chodby. Bála som sa a potichu sa modlila, aby sa tu niekde objavila Alicia, alebo Rocky...nie nikto.

Moje obavy sa potvrdili keď Ross povedal, „Kde ste!?"

„Veď už ideme!?" zakričal niekto zo stredu chodby. Ten pohľad mi ostane navždy v pamäti...všetci, Rydel, Ell, aj dokonca Riker, kráčali ku mne. Rockyho som nevidela, asi bol niekde inde len nie v škole. Zastavili pri mne a začali sa smiať...aj keď to očividne traja nechceli, tlak okolia bol silnejší. Strašne som sa bála...hlavne keď som videla Rikera...už zase mal v nose a v pere piersing. Dokonca keď niečo povedal, znel inak.

„Tak čo jej spravíme?" zasmial sa Ell...je to späť. Myslela som si že keď sme spolu, dajú mi s týmto pokoj...opak je pravdou.

„Neviem čo chceš," usmial sa Ross a pristúpil bližšie, už mi chcel vraziť, ale niekto ho zastavil, „Ross! Počkaj!"

„Bože Riker čo chceš?!"

„Nechaj ju mne," usmial sa a pohladkal ma prstom po líci. Nie...nie...nie!

Riker nerob to, milujem ťa. Nesmieš sa vrátiť k tomu čo sa stalo...nesmieš!

„Poriadne ju zbi!?" zaskandoval Ross.

„Drž hubu...do tohto mi nekecaj!" zavrčal a za tričko ma zdvihol nad zem, v jeho očiach som videla, smútok, strach, ale aj ten šialený pohľad, ktorý mal vždy keď ma chcel zbiť.

'Prepáč' presne toto som videla v jeho očiach. Prepáč....prv si rozmysli čo spravíš.

Pri tom silnom stisku na mojom krku sa mi spustili slzy, ktoré som nemohla nijako ovládnuť a ani zastaviť...len som plakala ako malá.

Jediná moja spása bola nejaká učiteľka, alebo riaditeľka....nikto v tom momente tam nebola ani noha dospelej osoby. Len skandujúce deti, ktoré túžili vidieť moju krv na dlážke. Nebola tu ani Alicia...mama ju zobrala na týždeň do San Paula, aby mala nejaký zážitok. Zato ja budem mať aj pamiatku na tvári.

Keď už sa mi chystal vraziť....zastavil sa. Všetci sa na neho pozreli a pomedzi nepokojné a zmetený šepoty sa na mňa slizko usmial.

„Na takej chudere sa neoplatí ani zlomiť stoličku."