Crazy Stupid Love (FF R5+Riker Lynch) DOKONČENÉ ✅

Last first hi

Takže toto bude trochu šok..keďže som vás nechala v minulej kapitole hlasovať o konci tu je. Rozhodla som sa poviekdu skončiť, pretože teraz to je asi najvhodnejšie. Táto kapitola j trochu nudná, pretože nemám rada konce pýtam sa vás chcete aj PROLÓG?  ak hej píšte do komentov alebo správ :) tak a teraz ta kapitola

Ak chcete pustite si pesničku :3

,,Vážne si si to uvedomil?” spýtala sa ma po chvíli ticha.

,,Á-áno,” zašepkal som, neveril som, že vôbec zareaguje na moje ospravedlnenie? Bože už ani neviem ako to mám nazvať…

,,Vieš vtedy, vtedy keď si ma v tej škole zradil..vtedy na tej chodbe. Stratila som v tebe hocijakú dôveru či nejaký cit,” odpovedala, moja hlava sa ešte viac uprela na moje tenisky, ,,Ale teraz, keď som ťa počula...neviem čo si mám myslieť. Vždy som si myslela, že si iný. Hovorila som, aby ťa kvôli výzoru a správanie neodcudzovali, ale asi som sa mýlila.”

,,Agee ja..” zašepkal som, ,,Chcem, len tvoje odpustenie...ver mi ja chcem zmiznúť, ďaleko, ďaleko od tohto miesta. Chcem, len tvoje odpustenie,” zaskučal som.

,,Vieš, že to nejde tak ľahko ako by si chcel..”

Pohľad Alicia-

Sedela som na posteli a pozerala sa na kufor, ktorý ležal pri dverách...už to tu nezvládam, Rockymu som povedala, že ma rodičia volali. No trochu som mu klamala, odchádzam…

Na malý papierik som napísala rodičom odkaz,  a zobrala si kufor. Vonku som nasadla do auta, a zamierila na letisko.

*Na letisku*

Sadla som si k oknu, ktoré bolo najbližšie k lietadlám...pozrela som sa na zem. Pohľadom som spalovala svoje tenisky..aspoň tu môžem byť sama zo svojimi myšlienkami.

Dúfam, že sa Rockymu nič nestane...odchádzam preto, aby som zmizla od tohto stresu. Preč od všetkých, začať nový život…

,,Let číslo 245 letí o desať minút, dostavte sa do haly číslo 10,” ozvalo sa, pomaly som sa zdvihla a šla smerom k odbavovacej hale a odovzdala kufre.

Ani som sa nenazdala a sedela som v lietadle, zrazu som si uvedomila, že sa posledný krát pozerám na krásne mesto LA.

,,Zbohom..” zašepkala som, moja ruka sa zošmykla dole po okne..dúfam, že sa ta správa pre Ang poslala.

Pohľad Riker-

,,Viem..” odpovedal som.

,,Ale, ďakujem..” odpovedala a zrazu som cítil objatie. Ona ma vážne objala!?

,,Ďakujem ti za to, že si mi zachránil život, ďakujem,” zašepkala mi do hrude, jemne som na ňu položil ruky, ,,Čo keby sme to skúsili znovu?”

,,Ako?” spýtala sa nechápavo. Pomaly som sa od nej odsunul, ,,Som Riker ty?” široko som sa usmial.

,,Angee…” jemne sa usmiala.

,,Kedy máš čas?” usmial som sa, ,,Neboj ja ti nič nespravím som aj tak strašný cukrík,” zasmial som sa.

,,V pohode..aj dnes,” usmiala sa.

Pohľad Angee-

Cítila som sa inak..od vtedy čo sa to stalo som sa ho bála. Ale teraz..teraz z nejakého dôvodu to nie je tak zlé.

Začala som mu veriť…

Pohľad Rocky-

,,Kde je!?” nevedel som sa jej dovolať.

Nedokázal som sa jej dovolať, možno to tak malo byť...možno by som si mal nájsť niekoho iného. Niekoho kto ma neopustí ako ona..ale nečudujem sa jej.

Sme rovnaký...urobil by som to isté 😂